Eternal Love Angel » 13. kapitola

26. prosince 2011 v 14:44 | Kika |  Eternal Love Angel

13. kapitola
Keď som sa na neho dívala už to bolo iné. Už som necítila... strach. Ten už bol preč. A taktiež som necítila nič iné. Proste nič. Bol to nepopísateľný pocit. Pousmiala som sa a podišla k nemu bližšie. On sa tváril ako kôpka nešťastia. Och...

"Prečo si to spravila?" opýtal sa ma zrazu.
"Bolo to súčasť odkazu," naklonila som trocha hlavu do boku a pokračovala, " a páčilo sa mi to."
"Toto nie si ty," prehovoril po trocha dlhšej dobe.
"Ale som. Táto časť bola vo mne. A teraz je na povrchu. Nič viac. Vlastne nechápem prečo ťa to trápi," zatvárila som sa ublížene, " takže ma teraz ospravedlň. Moja úloha bola splnená. Teraz sa chcem baviť," narovnala som sa, prešla okolo neho a nechala ho tam. Vyšla som hore. Všetci tu boli v riadnej nálade. Hmm.. myslím, že sa pridám. Vtom sa ku mne došiel Tyler.
"Ahoj, kráska," usmial sa a podal mi fľašku s pivom. Priala som ju.
"Ahoj," zvodne som sa na neho usmiala.
"Dúfal som, že prídeš."
"Som tu." Napila som sa a hneď sa cítila lepšie. Spolu s Tylerom. Sme to riadne roztočili. Mala som v ruke už asi piate pivo, keď som sa konečne začala cítiť ako opitá. Bol to fajn pocit. Tyler sa chytil za ruku a ťahal ma k lesu. S veľkou radosťou som išla. Keď sme boli dosť ďaleko od ľudí, tak som zastala a on so mnou. Prišiel ku mne a pobozkal ma na pery. Bolo to len jemné obtretie o pery, no mne to v tejto chvíli nestačilo. Pritiahla som si ho k sebe bližšie. Ešte v tej chvíli som stála opretá o kmeň blízkeho stromu. Tyler ma bozkával na krku. Rozviazal mi tú škrabošku a hodil ju na zem. Bolo mi úplne jedno, čo sa s ňou stane. Práve, keď sme boli v tom najlepšom, tak nás vyrušil hlas. Angelin hlas.
"Neruším?!" Pozrela som sa na ňu a prebodla ju pohľadom. Normálne som mala pocit, že každú chvíľu niečo rozbijem. Keď sa to druhý krát spýtala, tak som ju ignorovala, no Tyler si ju všimol a zapol si nohavice. Tváril sa akoby nič. Imbecil.
"Čo tu do pekla robíš?!" vybuchla som. Povedala mi, že som sa zmenila a ešte niečo. Potom zmizla. Myslela som, že pocítim bolesť, no zase to bolo tak ako pred tým. Necítila som nič. Ako bezduché monštrum. Otočila som sa na Tylera.
"Si idiot," povedala som a vrazila mu facku. Obišla som ho. Napravila si šaty a rozpustila vlasy. Nechala som si ich voľne rozpustené. Vyšla som napäť hore. Zábava sa pomaly strácala. Ľudia už začínali mať dosť. Sadla som si a chytila plechovku piva. Napila som sa. Mala som chuť niečo rozbiť. Odhodila som prázdnu plechovku a postavila sa. Chcela som ísť si zobrať ďalšiu, no vtom ma niekto chytil okolo pása a prehodil si ma cez plece ako vrece zemiakov. Bol to... Stefan?!
"Čo si do pekla myslíš, že robíš?!"
"Si opitá. Už ti to stačilo," počula som v tom úsmev.
"O tom ty nerozhoduješ!" búchala som mu do chrbta.
"Fakt? Ako mi vtom zabrániš," smial sa. Vo mne vrel hnev. V ruke sa mi zjavil meč.
"Takto," tento krát som sa usmiala sa. Chcela som mu zo zapichnúť do chrbta, no namiesto toho som sa trafila do ruky. Vykríkol a pustil ma. Dopadla som na nohy. Stefan kľačal na kolenách a držal sa za ruku. Videla som krv... a vtom sa to stalo. Akoby sa niečo vo mne zlomilo. Meč zmizol a ja som si sadla na zem vedľa neho.
"Bože, prepáč mi to. Ja... nechcela som. Neviem prečo som to spravila..." dostávala som pomaly zo seba.
"Nie, to je v pohode," klamal mi.
"Nevieš klamať. Naozaj je mi to ľúto. Neviem... cítila som hnev a... chcela som ti ublížiť... ja neviem čo sa to so mnou deje..."
"Naozaj, nič to nie je," počula som ako sa snažil nedať najavo bolesť.
"Bolí to veľmi?" spýtala som sa opatrne.
"No.. trocha." Pozrela som sa mu do očí a vedela, čo musím spraviť. Chytila som kameň, čo bol neďaleko odo mňa. Porezala som sa na zápästí. Krv sa začala valiť von. Stefan sa na mňa prekvapene pozeral.
"Čo to robíš?"
"Chcem ti pomôcť... napi sa..." dala som mu zápästie pred ústa.
"To neurobím. Tvoja krv je iná ako ľudská. Vonia úžasne," odstrkoval mi ju preč, no ja som sa nedala.
"Musíš to urobiť. Bude ti lepšie," povedala som sa presviedčala ho pohľadom. Pozeral sa na mňa ešte chvíľu. V jeho očiach som videla ako bojuje sám so sebou. Pomaly som prikývla. Zavrela som oči a čakala kedy to urobí. Netrvalo to dlho. Zahryzol sa mi do zápästia. Bolelo to len chvíľu. Potom prešla, aj keď stále pil. Zrazu však prestal.
"Nemôžem," šepol do ticha, čo tu panovalo. Pomaly som otvorila oči.
"Musíš... aspoň trocha... moja krv ti pomôže..." presviedčala som ho.
"Čo sa to s tebou stalo?" odhrnul mi vlasy z pred tváre.
"Jediné, čím som si na sto percent istá je tá, že ti musím pomôcť." Po tej vete sa napil... znova. Bolo to divné. Necítila som bolesť. Ako vtedy... s Damonom. Bolo to skôr príjemné. Keď prestal, tak som stiahla ruku späť. Krvácala, no nebolo to zase také zlé. Odtrhla som kus zo šiat a zaviazala si to. Pozrela som sa na ranu. Už tam nebola. Pousmiala som sa a postavila. Stefan sa postavil tiež. Len s tým, že keď sa stal, tak mi podtrhol nohy a ja som mu spadla priamo do náručia. Cítila som ako sa mi pomaly zatvárajú oči. Chcela som späť.
"Ďakujem... pospi si..." boli posledné slová, čo som počula, keď som zaspala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama