Eternal Love Angel » 14. kapitola

26. prosince 2011 v 14:48 | Domcikeee |  Eternal Love Angel

14.Kapitola

Damon zaspal. Postavila som sa z postele a obliekla som si veci. Pomaly som prešla okolo postele a vyšla som vonku na chodbu. Malými krokmi som išla dole po schodoch. Otočila som sa. Vyzeralo to, že vzduch je čistý. Pokračovala som teda v ceste dole schodiskom. Už iba kúsok. Pomyslela som si. Chytila som kľučku a otvorila dvere. Za sebou som ich zatvorila a utekala som domov. Bolo veľmi skoro ráno, tak bola ešte tma. Vošla som do domu a zabuchla som za sebou dvere. Nikto v dome nebol. Vybehla som hore na poschodie a vošla som do svojej izby. Hodila som sa na posteľ a začala rozmýšľať.

"Bola to chyba. A to obrovská. Nikdy sa to nemalo stať." Rozmýšľala som nahlas. Išla som do kúpeľne. Dala som si dlhú sprchu. Umyla som si aj vlasy. Následne som si ich vysušila a natočila kulmou. Namaľovala som sa a išla som do svojej izby. Postavila som sa pred obrovskú skriňu a vyberala som si šaty.
"Zelené tielko a červené rifle?..Nie...Čo tak toto?" V rukách som mala tyrkysové tielko a čiernu rifľovú minisukňu. Obliekla som si to a postavila som sa pred zrkadlo.
"Niečo tomu chýba....ale čo?" Podišla som ku malej skrinke a otvárala som šuplíky. Otvorila som prvý. Bolo tam spodné prádlo. Druhý...maľovatká. Tretí...šperky. Štvrtý...doplnky.
"Mám to!" Vytiahla som stamadiaľ čiernu rifľovú vestu. Obliekla som si ju a otvorila som ešte prvý šuplík. Vytiahla som čierne silonky s potrhaným vzorom. Natiahla som si ich, obula som si čierne sandálové topánky na opätku a ešte som si zobrala nejaké náušnice a náramky. Pozrela som sa von oknom a už svitalo. Zobrala som si tašku do školy. Prehodila som si ju cez plece a išla som von z domu. Išla som pomalým krokom lebo bolo ešte skoro. Cestu som mala cez les a ja som si ju ešte predĺžila. Išla som na lúku a vyšla som na náš vysoký kopec. Sadla som si na trávu a pozerala som na východ slnka. Bolo to krásne. Bolo to moje miestečko kde v podstate nikto nechodí a je tu kľud na rozmýšľanie a to presne teraz potrebujem.
"Čo ty tu?" otočila som sa. Bol to Matt.
"Premýšľam ty?" Usmiala som sa na neho a on si ku mne prisadol.
"Tiež. Chceš sa o tom porozprávať?"
"To nestojí za reč Matt no ďakujem. Ale ak ty áno v pohode hovor."
"Vicky...Bojím sa o ňu. Od včerajška som ju nevidel a nedvíha mi mobil. Bojím sa." Chudáčik. Keby len vedel, čo sa stalo.
" Uvidíš. Všetko bude v poriadku. Raz určite." Povedala som vážne. Pozrel sa mi do očí a prikývol. Tie jeho krásne oči budú plné sĺz, keď sa to dozvie. No raz pravda vyjde na javo. Len kedy? Matt bude trpieť a pravdu vedieť nesmie. Nesmie vedieť, že ju zabila Ronnie.
"Matt...."
"Áno?"
"Mám taký pocit, že ona sa nevráti..." Sklopila som zrak.
"Čože? Prečo? Vieš niečo?"
"Odišla..."
"Prečo? To by mi povedala..."
"Nestihla sa rozlúčiť. Bude v poriadku Matt uvidíš." Pozrela som sa mu do očí znova. Myslela som to smrteľne vážne.
"V to dúfam. Kam išla?"
"Tam kde bude mať pokoj."
"Kde?.."
"Odišla nadobro Matt. Už sa nevráti..."
"Počkať! Ako to myslíš? Čo to táraš?"
"Je mŕtva Matty." Seklo ním. Ani nedýchal. Cítila som sa hrozne, no raz by sa to dozvedel. Musela som. Objala som ho.
"Ako..?"
"Neviem.."Zaklamala som. Musela som.
"Neruším?" Odtiahla som sa a uvidela som Damona. Postavila som sa a pomohla Mattovi.
"Ahoj." Pozerala som sa stále na Matta. Nemohla som sa pozrieť na Damona. Prosto som to nemohla.
"Bude to dobré Matty." Pošepla som. Začal plakať. Znova som ho objala.
"Pšššt..." Stíchol. Damon sa na nás len pozeral. Cítila som jeho pohľad na sebe.
"Kto ju zabil?" Spýtal sa ešte potichu.
"Netuším Matt." Odtiahol sa.
"Kto ju zabil! Musel to byť niekto!" Už kričal.
"Matt ja fakt neviem. Prepáč."
"Vieš to! Vidím to na tebe! Klameš mi! Kto ju zabil?!!" Neodpovedala som. Pozrela som sa do zeme. Chytil ma okolo pliec a trhol mnou.
"Kto?!!!" Stále nič.
"Okamžite mi to povedz! Počuješ?!! Povedz mi to! Chcem to vedieť!" Musím niekoho povedať. Ale koho? Ronnie spomenúť nemôžem.
"Bola som to ja...Ja som ju zabila."
"Čože?" Povedali obaja naraz. Matt odo mňa odstúpil o dva kroky.
"Ty vrahyňa! A ja som ti veril!" Rozbehol sa preč. Tak to teda nie! Krídla sa mi rozprestreli a dohnala som ho. Zastavila som priamo pred ním.
"Ako..?" Pozrela som sa mu priamo do očí.
"Vicky zabilo zviera.."Ovplyvnila som ho.
"Zviera.." Zopakoval.
"Včera sa išla prejsť a v lese ju zabilo. Úplne ju roztrhalo."
"Prejsť...zabilo...roztrhalo..." Odvrátila som zrak. Bolo to prvý krát, čo som niekoho ovplyvnila. Vedela som, že je to možné, no nevedela som, že ako, či to vôbec dokážem. Matt kráčal Ďalej. Išiel do školy a ja som išla za ním. Pozrela som sa na miesto kde bol vtedy Damon no už tam nebol. Niekde zmizol, no to je len a len dobre. Išli sme po ihrisku. Bolo približne sedem hodín. Nebolo tu veľa ľudí . Pozrela som sa za seba. Niečo som počula, akoby Damonov hlas. A presne. Trafila som sa. Stál tam Damon so Stefanom a dokonca aj Ronnie. Damon na mňa pozeral. Stefan a Ronnie sa rozprávali a smiali sa a pri tom sa na mňa pozerali. Ja som kráčala ďalej. Otočila som tvár ku vchodu a vtedy som do niekoho narazila. Skoro som spadla no ten záhadný chalan ma zachytil.
"Prepáč." Usmial sa. "Nedával som pozor."
"To je v pohode. Ani ja." Zasmiala som sa. Bol fakticky pekný. Postavila som sa na vlastné nohy a dvihla si tašku ktorá spadla na zem.
"Ja som Majk."
"Nový študent?" Zasmiala som sa.
"Tak nejak. Nepomohla by si mi prosím s triedami. Teda iba ak máš čas."
"Jasné. Som prezidentka školskej rady. Je to moja povinnosť." Vošli sme do školy a prechádzali po škole.
"Máš už rozvrh?"
"Áno. Prvú mám tuším Francúzštinu." Vytiahol rozvrh z tašky a podal mi ho.
"Dnes máme rovnaké prvé tri hodiny. Francuzština, dejepis a matematika. Tam môžeme ísť spolu a Taliančinu budeš mať v učebni číslo 305a. Je to malá trieda pri riaditeľni. Ďalej biológia. To je v učebni 202b. Tú nájdeš ľahko. Je pri telocvični. A tú spoznáš tak, že na chodbe budú samí chalani a budú sa rozprávať o športe."
"Poznáš to tu fakt dobre."
"Ja viem." Vošli sme do triedy a ďalej sa rozprávali. Do triedy však vošiel profesor a museli sme prestať. Prešli tri hodiny a ja som odprevadila Majka ku učebni 305a.
"Ďakujem za pomoc a pokec."
"Nie je zač. Keby niečo som v škole. Každý ti bude vedieť povedať kde som." Usmial sa.
"Viem, že je to odo mňa trúfalé, no nechcela by si ísť do kina? Teda ak tu v meste nejaké je." Zasmiala som sa.
"Jasné veď prečo nie."
"Som rád." Otočila som sa a išla som preč na hodinu chémiu "A aké vlastne máš meno?"Pozrela som sa na neho ešte pre tým ako som zabočila za roh.
"Angela..."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama