Eternal Love Angel » 15. kapitola

26. prosince 2011 v 14:51 | Kika |  Eternal Love Angel
15.kapitola
Prebudila som sa v svojej izbe vo svojej posteli. Bola som sama. Posadila som sa. Stále som mala na sebe tie špinavé a dotrhané šaty. Postavila som sa a išla do kúpeľne. Zrkadlu som sa pre istotu oblúkom vyhla. Vyzliekla som sa a vošla do sprchy. Riadne som sa umyla, no trvalo mi to skoro pol hodinu. Voda bola príjemné teplá a mohla by som tam stáť aj celý deň, no spomenula som si na školu. Rýchlo som vyliezla. Zabalila som sa do uteráka a druhým si vysušila vlasy. V šatni som vytiahla čierne úzke rifle, žlté dlhšie tričko a žlté baleríny. Namaľovala som sa a učesala. Zapla som si náhrdelník, zobrala tašku a bola hotová. Vyšla som z izby. Vtom som to ucítila. Bola to vôňa mojich najobľúbenejších raňajok. Vôňa lievancov so škoricou. Na tvári sa mi usadil blažený úsmev. Pomaly som zišla po schodoch dole, kde ma čakalo riadne prekvapenie. V kuchyni nestála Angela, ale... Stefan?! Prekvapene som sa na neho dívala, no on si ma nevšimol, teda musel vedieť, že som tu pretože je upír, no stál mi otočený chrbtom.

"Čo tu robíš?" vyhŕkla som a Stefan sa konečne otočil.
"Prekvapenie," usmial sa a ukázal na tanier s lievancami.
"Ty.. si mi urobil raňajky?"
"Áno. Niečo ako poďakovanie. Dúfam, že ti to bude chutiť."
"Lievance sú moje obľúbené raňajky. Ale prečo? Najprv som ti ublížila..." nedovolil mi dohovoriť.
"To nič nebolo." Chytil ma za ruku a potiahol k sebe.
"Ale bolo. Mohlo to byť oveľa horšie. Mohla som ťa zabiť," nemohla som to dopovedať pretože mi na pery priložil svoj prst. Takže som musela byť ticho.
"Ale neurobila si to. A teraz dosť. Sadni si a jedz. Ja musím ísť domov. Pre veci. Uvidíme sa v škole," povedal rýchlo, pobozkal ma na líce a už ho nebolo. Posadila som sa a dotkla ma miesta, kde pred pár sekundami boli jeho pery. Bolo to zvláštne. Radšej som to nechala tak a zjedla tie lievance. Boli vynikajúce. Keď som ich zjedla, tak tanier som dala do umývačky a išla k autu. Nastúpila som a vyrazila ku škole. Tam som bola za chvíľu. Zaparkovala som, zobrala si tašku a vystúpila. Zabuchla som dvere a zamkla auto. Otočila som sa smerom ku škole, keď vtom som do niekoho narazila. Zdvihla som hlavu.
"Damon."
"Ahoj, Ronnie," usmial sa tým "jeho" úsmevom.
"Čo tu chceš?!" opýtala som sa ho.
"Skôr čo ty chceš?! Zase niekoho zabiť!" Bez slova som ho chcela obísť, no on ma chytil za ruku a pritiahol naspäť. Bolelo to a tak som sykla bolesťou.
"Pusti ma!" začínala som mať nervy.
"Nedovolím, aby si zase niekoho zabila!" zavrčal na mňa.
"Urobila som to, čo som musela. Pokiaľ nebudem musieť, tak sa nikomu nič nestane! A teraz ma pusti!" Ešte pred tým než niečo povedal, tak nás prerušil známy hlas.
"Damon, pusti ju." Bol to Stefan. Damon ma pustil a otočil sa na svojho brata. O niečom sa rozprávali, no ja som ich nevnímala. Obišla som ich a kráčala preč. Nedošla som však ďaleko. Stefan ma dobehol.
"Neublížil ti?" opýtal sa ma, keď som zastavila.
"Stefan, ja nie som človek. Tak ľahko mi neublíži."
"Si anjel, však?" Tá otázka mi vyrazila dych. Ako to môže vedieť?!
"Ako...?" nechala dopovedala som, pretože "ako" bolo jediné slovo, čo som zo seba dostala.
"Angela. No nepovedala mi, že aj ty si," pousmial sa.
"Ou," usmiala som sa tiež, keď vtom som ju uvidela. Prechádzala okolo nás. Videla som na nej, že sa niečo stalo. A chcela som ísť za ňou, no vtom narazila do nejakého chalana a spolu odišli preč. Počula som ako zazvonilo.
"Pôjdeme?" opýtal sa ma Stefan a ja som prikývla. Prvú hodinu som mala so Stefanom a potom ešte piatu. Tou je biológia. A Angelou dnes nemám žiadnu hodinu. Práve som kráčala na biológiu. Ešte nezvonilo. A keď už som chcela vojsť do triedy, tak mi zazvonil mobil. Vytiahla som ho. Volalo mi nejaké neznáme číslo. Oprela som sa o stenu a zdvihla.
"Prosím?"
"Ahoj, anjelik. Svoju úlohu si splnila perfektne." Ten hlas?!
"Katherine," šepla som.
"Som rada, že si nezabudla. Takže späť k veci. Mám pre teba ešte jednu úlohu. A taktiež dobrú inšpiráciu na to, aby si to spravila, keďže nemôžem ťa k tomu prinútiť."
"Čo odo mňa chceš?"
"Nič zložité. Vieš.. ja Stefana a Damona poznám dosť dobre. Chcem len od teba jednu jednoduchú vec. Stefan síce pije zvieraciu krv, no jeho ovládanie nie je boh vie aké perfektné. A od teba chcem, aby znova prepadol túžbe po krvi. Musíš to zariadiť. A je mi jedno ako. No keď prídem, chcem aby šalel po ľudskej krvi. Ak to neurobíš tvojej kamarátke, Angele, sa ľahko môže niečo stať. A nezabudni, že aj keď tam nie som, tak vždy niekto môže pracovať pre mňa kto ma o všetkom informuje. Ver, že práve teraz jeden také človek po chodbách školy prechádza. Tak si dávaj bacha, čo robíš. Už o pár dní sa vrátim. A ak nebude to, čo chcem, tak vieš, čo sa stane. Zbohom, anjelik." Z mobilu sa ozvalo to protivné pípanie. Zložila. Rýchlo som schovala mobil. Už zazvonilo. Rýchlo som zaklopala a vošla do triedy.
"Prepáčte, pán profesor, ale trocha som sa pozabudla," usmiala som sa, aj keď to nebol pravý úsmev.
"Nabudúce nech sa to už nestane." Rýchlo som išla k svojej lavici, ktorá bola za Stefanom. Sadla som si a vybrala veci. Vtom som však uvidela toho chalana z rána. Díval sa a mňa a.. vtom som to zistila. To bol on! Bol to ten anjel z môjho sna. Ale... veď to nie je možné. Musela som zakrútiť hlavou, aby som vyhnala tieto myšlienky. Určite to nemôže byť pravda. Radšej som sa sústredila na to, čo musím spraviť. Ale ako? Ako môžem ublížiť Stefanovi? No ak to neurobím, tak by Katherine mohla niečo spraviť Ang, a to by som neprežila. Je ako moja sestra. A to nemôžem dopustiť. Samovoľne som chytila do ruky kus papiera. Pozerala som si na ňom dlaň. Viem, že Stefanovi moja, alebo skôr krv anjelov, vonia lákavejšie ako ľudská.
"Pán profesor, mohla by som si odskočiť?" opýtala som sa a on ma pustil. Keď som prechádzala okolo Stefana, tak som dala ruku tak, aby videl ako mi po dlani steká krv. Jedna malá kvapka mojej krvi dopadla na zem. Vyšla som z triedy. Niečo mi hovorilo, že pôjde za mnou. Rýchlo som sa vybrala k záchodom. Za sebou som počula kroky. Vedela som, že je to on. Zahla som za roh a miesto toho, aby som vošla na záchody, tak som sa schovala v miestnosti oproti. Videla som ako Stefan vošiel dnu. Čakala som len chvíľu, keď vyšiel videla som jeho oči. Krvavo červené očí. Do pekla! Čo som to spôsobila. Rýchlo som vyšla von a vošla na tie záchody. Na zemi ležalo nejaké dievča. Sadla som si vedľa jej tela. Už bola... mŕtva. Telo toho dievčaťa som mala na kolenách. Ako som to mohla urobiť. Veď ho mám rada. Ako som mu to mohla urobiť? Čo ak je teraz niekde vonku a... Na to nemôžem ani myslieť?! Vtom sa však dvere otvorili a dnu niekto vošiel. Ja som si ho nevšímala...
"Pre Boha! Čo sa to tu stalo, Ronnie?" Zdvihla som hlavu a uvidela... Angelu.
"Ja..."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama