Eternal Love Angel » 16. kapitola

26. prosince 2011 v 14:55 | Domcikeee |  Eternal Love Angel

16.kapitola
Vošla som do svojej triedy a sadla som si na svoje miesto. Hodina sa začala. Elena si sadla vedľa mňa. Bolo mi to zvláštne. Ešte pred nedávnom sme boli najlepšie kamarátky, no potom sa mi úplne odcudzila. A teraz sa mám tváriť, že sme zase tam ako predtým?
"Čo sa deje?" Napísala som na papierik a podala som jej ho. Nechcela som totiž ostať po škole za vyrušovanie.

"Nič." Odpísala. No netvárila sa moc nadšene.
"Mňa neoklameš niečo sa deje. Prosím povedz mi to."
"Páči sa mi jeden chalan."
"Aký?" Hneď som vyzvedala a usmievala som sa ako slniečko.
"Stefan."
"Čože? On? Ten nový?"
"Áno.." Tak toto nie je dobré.
"Ale ostane to len pri tom že sa ti páči že?"
"A preto som ti to nechcela povedať!" Pošepla už nahnevaná.
"Ticho mládež! Ináč pôjdete do riaditeľne!" Ozvalo sa od tabule.
"Čo?" slabulinko som pošepla.
"Tvoja sestra ho miluje a vyzerá to tak, že aj on ju."
"To máš skadiaľ?"
"Od jeho brata."
"Damona?" Pošepla som o dosť hlasnejšie. Prikývla.
"Tak a dosť! Angela do riaditeľne!" Postavila som sa a zobrala som si veci. Ešte pred tým ako som odišla som sa pozrela na Elenu. Tvárila sa nešťastne a že ju to mrzí,, no mne to bolo fuk. Skôr ma zaujímalo, čo má s Damonom a Stefanom. Vyšla som z triedy a išla chodbou. Do riaditeľne som samozrejme namierené nemala. Už len tam by som išla. Dobrý vtip. Išla som na WC. Otvorila som dvere a zhrozila som sa. Na zemi bolo dievča v kaluži krvy a vedľa nej bola Ronnie.
"Panebože. Čo sa stalo?"
"Ja.."
"Ako si mohla? Prečo to robíš? Baví ťa to? Sú to naši priatelia, no ako pozerám ty ich už nepokladáš za našich priateľov. Že?" Ani mi nestihla odpovedať. Odišla som. Toto už je na mňa priveľa. Rozbehla som sa preč zo školy. Ako náhle som vyšla z budovy, nevedela som kam mám ísť. Počula som za sebou nejaké kroky. Rozbehla som sa odtiaľ bez váhania. Išla som na pohrebisko. Sadla som si na strom a čakala. Cítila som, že ma niekto prenasleduje. Predo mnou pristála sova. Bola biela ako sneh. Nikdy som takú ešte nevidela. Obdivovala som jej perie, keď som uvidela na jej nohe nejaký papierik. Zobrala som ho a otvorila.
"Damon je môj. Ak budeš s ním, budeš svedkom vraždy tvojej milej kamarátky a následne mestečka. Máš na výber. Damon však v oboch prípadoch bude môj. Po dobrotky či po zlotky." Čo to má znamenať? Pozrela som sa na tú sovu. Jej oči boli krvavo červené, plné hnevu. Normálne som sa bála, že na mňa zaútočí. Roztrhala som ten papierik a vtedy sova odletela. Mala som čudný pocit. Zoskočila som zo stromu a do niekoho som narazila. Dvihla som zrak. Bol to Damon. Bol veľmi blízko. Cítila som ako dýcha. Nádych aj výdych. Urobila som krok do zadu. Zase som do niekoho narazila. Obrátila som sa. Bol to Majk. Tri šoky naraz. Veď to sa nedá ani predýchať.
"Nemal si byť v škole?" Opýtala som sa Majka.
"Nápodobe."
"To je komplikované. Budeš mať ešte problémy. Vráť sa naspäť." Prosila som ho zrakom.
"Presne. Nemáš tu čo robiť. Vypadni." Ozval sa na neho Damon.
"Prečo? Azda to tu nevlastníš?" Prihovoril sa mi Majk. Cítila som sa ako vzduch. Obaja ma ignorovali.
"Hovorím vypadni." Opakoval Damon.
"Vieš čo si môžeš..." Oou. Oni po sebe skočia.
"Dosť!" Ozvala som sa.
" Obaja ma počúvajte! Ani jeden z vás tu neostane." Pozrela som sa na Majka.
"Ani jeden." Tentoraz som sa obrátila na Damona.
"Jasné?"
"Nenechám ťa tu Angela samú. Poď pôjdeme do parku." Ozval sa po chvíli Majk a chytil ma za ruku. Tak toto nemal pred Damonom.
"Daj od nej tie špinavé paprče preč!" Nahneval sa a skočil po ňom. Zhodil ho na zem. Mlátil ho hlava ne hlava. Chytila som Damona zozadu a ťahala som ho preč. On sa však vytočil a strelil mi facku. Ja som odletela dva metre od toho miesta. Pozrela som sa mu do očí. Boli celé krvavo červené a mal žilky na tvári okolo očí. Držala som si ruku na mieste kde mi strelil facku. Veľmi to bolelo. Do očí sa mi hrnuli slzy. Klesla som úplne ku zemi. Damon konečne prestal išiel ku mne.
"Prepáč ja..." Hneď sa ospravedlňoval. Posadila som sa.
"Už ťa v živote nechcem nikdy vidieť. Dúfam, že som to povedala zrozumiteľne a jasne." Tváril sa smutne a zmizol. Postavila som sa a išla som ku Majkovi.
"Si v poriadku?"
"Cítil som sa už aj lepšie, no dá sa." Posadil sa.
"Prepáč mi to. Damon je strašný..." Nevedela som dopovedať.
"Žiarlivý?" Dopovedal za mňa a usmieval sa.
"Nemá na čo žiarliť."
"Ale má. Si krásna. Kto by ťa už len nechcel?"
"Beriem to ako kompliment najvyššieho stupňa." Zasmiala som sa.
"Kino platí? Dnes? Večer?"
"Jasné." Pomohla som mu postaviť sa a spolu sme išli ku mne domov. Odprevadil ma a potom niekam zmizol. Ja som išla do izby a ľahla si na posteľ. Zobrala som si knižku a začala som ju čítať. Keď som ju dočítala ani som sa nenazdala a už bola vonku tma. Postavila som sa a išla som si dať rýchlu sprchu. Ako som aj vošla hneď som aj vyšla. Rýchlo som si sušila vlasy a upravovala som sa. Zo skrine som si vytiahla červené tielko, čierne rifle a čiernu koženku. Sadla som si pred zrkadlo a pár blond pramienkov som si nafarbila červeným tužidlom. Prežehlila som si končeky vlasov a obula som si topánky na vysokom opätku. Niekto zaklopal na dvere. Utekala som dole po schodoch a otvorila som.
"Potrebujem pomoc."
"Čo sa deje?"
"Krv...Pozvi ma dnu..."
"Poď ďalej." Vošiel a zrazu ma pritlačil ku stene.
"Prepáč no musím." Povedal chrapľavo.
"Aaa.." Zahryzol sa mi jemne do krku. Najprv to štípalo, no keď som sa prestala metať, tak to nebolelo. Ja som však pomaly strácala vedomie aj dušu...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama