Eternal Love Angel » 19. kapitola

26. prosince 2011 v 15:04 | Kika |  Eternal Love Angel

19.kapitola
Celé telo ma bolelo. Najviac však krk. Ešte stále som to cítila. Jeho zuby v mojom krku. Aj keď pravdepodobne bolo po všetkom. Cítila som, že ma niekto drží na rukách. Počula som hlasy, no nevedela som ich rozoznať. Hovorili rýchlo. Zachytila som len jednu vetu.
"Budú moji a to obaja..." Potom sa udialo veľa vecí. Cítila som, že už ležím na niečo mäkkom. Taktiež som cítila niečie ruky na mojom krku. Potom už nič.

XXX
Pomaly som pohla rukou. To muselo znamenať, že nie som mŕtva. Zrazu ma však niekto chytil za ruku. Bol to príjemný pocit. Oči som stále mala zatvorené, no snažila som sa ich otvoriť a povedať niečo. Po chvíli ten pocit zmizol. Nakoniec sa mi však podarilo otvoriť oči. Ležala som na sedačke. Nikto tu nebol. Pomaly som sa posadila a chytila za krk. Už tam neboli žiadne stopy po tom, čo sa stalo. Postavila som sa a skoro dostala infarkt. Predo mnou zrazu stál Damon.
"Bože! Toto mi nerob," dýchala som zrýchlene.
"Prepáč," usmial sa smutno. Poobzerala som sa okolo seba.
"Kde je Angela? Je v poriadku? A Stefan?" vychrlila som.
"Upokoj sa. Stefan je v poriadku..."
"A Angela?" cítila som, že sa niečo stalo.
"Ona... odišla."
"Čože?! Kam?!"
"Proste preč. Už sa nikdy nevráti, Ronnie," chytil ma za ruku.
"Nie! Nikdy by to neurobila! Nie, mne nie!" cítila som ako mi prvá slza stiekla po líci.
"Ale áno. Urobila to. Odišla a nevráti sa. Musíš sa s tým zmieriť," hovoril pokojne.
"Nie!" vytrhla som mu ruku z jeho zovretia.
"Ronnie, upokoj sa."
"Nie! Nebudem kľudná! Všetko je to vaša vina! Keby ste sem nikdy neprišli, tak by to bolo v poriadku! Všetko ste zničili! Celý náš život!" Otočila som sa a bežala ku dverám. Počula som, že išiel za mnou.
"Stoj, Ronnie!" Vybehla som von.
"Daj mi pokoj! Už nikdy vás nechcem vidieť!" zakričala som a bežala ďalej. Na to, aby som rozprestrela krídla som bola slabá. Pomaly mi už dochádzal dych a musela som zastaviť.
"Ronnie, všetko bude v poriadku," otočila som sa a uvidela ich. Stáli tam obaja.
"Prečo? Prečo ma nenecháte na pokoji?! Dajte mi pokoj. Žite si svoj život a zabudnite, že sme sa niekedy stretli. Prosím," presviedčala som ich.
"Musíš sa ukľudniť. Bude to v poriadku. Všetko," prehovoril Damon. Slzy mi stekali po tvári. Už som nemala viac síl odporovať. Podlomili sa mi kolená a keby ma Damon nechytil, tak som na zemi. Plakala som. Mala som zavreté oči, takže som nevidela kam ma nesie. Určite to bude k nim domov. Medzi tým sa mi nejako poradilo zaspať.
XXX
Prebudila som sa vo svojej posteli. Bola som zakrytá. Opatrne som sa posadila, keď vtom sa otvorili dvere. Medzi dverami stál Damon.
"Dobré ráno," usmial sa, no mne do smiechu nebolo.
"Dobré," povedala som.
"Ako sa cítiš?" spýtal sa.
"Lepšie," zaklamala som. O chvíľu sedel vedľa mňa.
"Damon, chcem ťa o niečo poprosiť," začala som, "chcem, aby si ma..."
"Čo?" prerušil ma.
"...aby si ma prinútil zabudnúť," dohovorila som.
"Na čo?"
"Na vás. Na teba a Stefana. Chcem zabudnúť. Už viac nechcem takto žiť..."
"To nemôžem," povedal mi.
"Damon, prosím ťa o to. Ako priateľa. Prosím," nahodila som psie oči a on nakoniec prikývol. Pozrela som sa mu do očí.
"Nepoznáš ma... ani mňa ani Stefana... nevieš kto sme..."
"Neviem kto ste..."
"Nikdy sme sa nestretli... sme len cudzí ľudia..."
"Len cudzí ľudia..." Zavrela som oči. A na tú chvíľu, čo som ich mala zavreté som cítila jeho pery na mojich. Keď som ich otvorila, tak som bola vo svojej izbe sama. Cítila som sa zvláštne, akoby niečo chýbalo...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama