Eternal Love Angel » 2. kapitola

26. prosince 2011 v 12:34 | Domcikeee |  Eternal Love Angel

2.Kapitola
Pri skrinkách som sa rozlúčila s Ronnie a išla som na prvú hodinu. Prvú hodinu som mala francúzštinu. Položila som si kabelku na lavicu a hneď ku mne prišla Elena a Bonnie.
"Tak ako? Bude tá party?"
"Na čo narážaš?" Spýtala som sa akože nechápavo.
"No ták. Bude?" Naliehala Bonnie.
"Možno."
"Takže?" Povedala Elena a sadla si na stoličku vedľa mňa.

"Ako som povedala. Ryba zabrala." Mala som totižto úlohu presvedčiť riaditeľa a starostu mesta aby sa mohla uskutočniť party. Zazvonilo a holky si išli sadnúť na svoje miesta. Učiteľka tam blabotala francúzske učivo a ja som zatiaľ premýšľala akú party urobím tento týždeň na privítanie nového študenta. Keď bol niekto nový, bola party a na ďalší deň riaditeľské voľno. Som veľmi zvedavá kto to bude. Či to bude nejaký šprt či nejaký tupý športovec či nejaký normálny chalan. Hodina sa skončila a ja som išla ku mojej skrinke po knihy. Francúzštinu som hodila dnu a zobrala som si dejepis. Zavrela som skrinku a išla som za babami. Bonnie a Elena sa na niekoho či niečo uprene pozerali.
"Ste v pohode?" Spýtala som sa ich nechápavo. Čo ich mohlo tak vykoľajiť. Bonnie normálne slintala. Nemala som ani náladu ani čas na obzeranie si niekoho či niečoho. Obišla som ich a išla som ku automatu. Hodila som doň mince a nejak sa to zaseklo.
"Do riti!" Kopla som do toho automatu a urobila sa v ňom priehlbina. Už len toto mi chýbalo. Nechala som to tak a išla som na hodinu dejepisu. Sadla som si vedľa Ronnie. Tanner ako vždy meškal a tak sa začala debata.
"Videli ste ho?" Spýtala sa nás Bonnie, ktorá sedela nám oproti.
"Koho?" Ja som dnes asi fakt mimo.
"No predsa Stefana. Bože on je kus."
"Bonnie slintáš." Upozornila som ju s humorom a ona sa urazila a otočila. Ja jej nerozumiem. Čo môže byť na mužoch také úžasné? Sú to predsa prasce!
"Angela videla si to? Celá škola sa baví len o ňom."
"O Stefanovi?"
"Áno."
"Tak to teda hej. Videla som Elenu a Bonnie ako slintali. Musí to byť asi kus." Uškrnula som sa nad svojou odpoveďou. Nikdy som nemala záujem o dlhý vzťah. Som síce anjelik no vo vnútri som iná. Ani neviem prečo. Veľmi som sa zmenila. Tam hore som bola vzorná, slušná, múdra a tak. No teraz? Som úplne rovnaká ako všetci tínedžeri. Do triedy vošiel Tanner a začal vykladať históriu. Samozrejme my sme sa ho stále niečo pýtali a predlžovali sme hodinu. On bol len rád že máme o to záujem. (Opak je pravdou J) Hodiny skončili a ja som potrebovala na vzduch. Všetci išli do jedálne a ja som sa išla prejsť. Prechádzka neublíži predsa nikomu. Prechádzala som sa cez mesto. Bolo tu rušno a ja som potrebovala kľud. Vedela som o jednom mieste kde nikto nebude. Išlo som na pohrebisko. Nikto tu nechodí a je to úžasné miesto na premýšľanie. Sadla som si na zem a oprela som sa o strom. Pozerala som sa na oblohu a rozmýšľala som. Ronnie bude mať narodeniny. Čo také jej kúpiť? Vtedy som uvidela ako tu ide Elena. Je to super kamarátka no odkedy jej zomreli rodičia, zmenila sa. Je uzavretá a stále sa usmieva, no jej úsmev je umelý. Teraz som však chcela byť sama. Ona zrejme tiež. Vôbec si ma nevšimla a to bola moja výhoda. Išla ku hrobu svojich rodičov. Sadla si tam a písala. Ja som však nevedela strhnúť oči z jedného náhrobného kameňa. Niečo tam bolo. Vedela som to. Z ničoho nič sa tu objavila hmla. Všimla si to aj Elena. Asi sa zľakla a rýchlo utekala preč. Vtedy som sa uistila. Ten tieň na náhrobnom kameni sa pohol. Vedela som to! Postavila som sa a išla som trochu ďalej. Bolo tam viacej tieňov. Oprela som sa o strom a čakala som. Raz ten niekto bude musieť vyjsť. Stále som sa pozerala na ten tieň. Bolo to niečo neskutočné. Približoval sa a ja som mu videla čisto modré oči. Ale ako to? Zrazu z neho vyšiel nejaký chalan. Takže on to bol. On nie je určite človek.
"Ahoj. Čo tu tak sama?" Spýtal sa ma potichu a podozrievavo.
"Kto si?"
"To by som sa aj ja rád spýtal teba. Špehovať nie je slušné."
"No lebo ty vieš čo je slušné." Kto to do pekla je?
"Aké je tvoje meno?"
"A tvoje?"
"Pýtal som sa prvý."
"A ja druhá. Takže?"
"Páčiš sa mi. Si odvážna no aj veľmi hlúpa. Keby si bola múdra vedela by si, že máš odtiaľto zmiznúť čo najrýchlejšie."
"Prečo by som sa ťa mala báť? Veď si obyčajný chalan no nie?" Jasné že nie je. Len dúfam, že on nevie o mne.
"A čo ak by som nebol obyčajný? Čo ak by som bol od samého diabla?" Pribehol ku mne. To bola rýchlosť. Kto to je? Bol nebezpečne blízko. Pohladil ma po líci a zamieril ku môjmu krku. Stála som tam nehybne. Nevedela som čo mám robiť. Mala som zmiešané pocity. Cítila som strach, no niečo mi našepkávalo že mi neublíži.
"Prečo neutekáš? Si až taká hlúpa?"
"Ja a hlúpa no dovoľ!" Odstrčila som ho od seba na dva metre. V jeho očiach som uvidela nechápavosť. Asi som to prehnala s tou silou. No super. Viac som si zavariť fakt nemohla.
"Kto si?! Pýtam sa posledný krát!" Už som zvýšila hlas.
"Tak predsa len nie som jediný."
"O čom to tu kecáš?"
"Si upírka."
"Ty si si fetol? Nie počkaj to vyzerá na útek z blázinca." Pučila som sa od smiechu. "Upíry neexistujú. Okej si fakt čudný. Maj sa." Otočila som sa a išla som od neho preč. Nepotrebujem takú spoločnosť. Utekala som domov. Vtrhla som dnu a uvidela som Ronnie ako sedí na gauči.
"Máme problém."Zahlásila som.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama