Eternal Love Angel » 20. kapitola

26. prosince 2011 v 15:06 | Domcikeee |  Eternal Love Angel

20.Kapitola
Rok 1869

Prechádzala som lesom pomaly. Veď som mala kopu času no nie.
"Konečne si sama." Ozvalo sa mi za chrbtom. Otočila som sa.
"Ty..." Bol to ten anjel z mojich snov.
"Áno. Som to ja." Zobral do ruky meč. Ako sa mu tam zjavil?
"A teraz otázočka. Chceš hniť v pekle či byť medzi anjelmi?" Prebodol mi ním brucho.
"Anjelmi.." Pošepla som. Bolelo to strašne. Vedela som, že to čo som povedala bolo moje posledné slovo. Tma. Všade bola tma...Prechádzala som ňou keď zrazu som uvidela svetlo. Vošla som doň a bola som...v nebi? Ja?

"Ahoj." Pošeplo jedno dievča vedľa mňa.
"Kto si?"
"Som Ronnie. Ty?"
"Ja neviem."
"O môj bože. Ty už máš krídla." Čo to trepe? Pozrela som sa na svoj chrbát a fakt som ich mala.
"Ty budeš Angela..." Ozval sa ten muž čo ma prebodol.
"Odo dnes si Angela." Zobudila som sa a išla som sa obliecť.
"Emily!" Zakričala som na slúžku.
"Áno slečna?"
"Chcem sa obliecť."
"Áno slečna." Postavila som sa pred zrkadlo a Emily mi obtočila okolo hrudníka korzet. Zadržala som dych a ona mi ho zatiaľ zaviazala. Vydýchla som si a vtedy zase potiahla. Nevedela som zo začiatku dýchať. Potiahla posledný krát a potom mi navliekla šaty. Tie zaviazala no už trošku slabšie. Prešla som okolo nej a sadla som si na stoličku oproti menšiemu zrkadlu.
"Kde je Katherine?"
"Dole v záhrade. Má návštevu bratov Salvatorovcov."
"A Klaus?"
"Išiel na nejakú služobnú cestu, slečna. Mám niečo odkázať slečne Katherine?"
"Nie. Nie je treba. Pôjdem sama."
"Ako si želáte slečna." Povedala a odišla. Dala som si ešte náhrdelník na krk, ktorý som mala od Klausa a išla som von. Išla som rovno do záhrady. Katherine sa tam naháňala s tými dvoma. Išla som za nimi. Keď som bola už blízko skryla som sa za strom. Nesmú ma vidieť. Aspoň tak povedala Katherine.
"Sestrička..." Pošepla som veľmi slabunko. Vedela som, že ma Katherine počula. Veď je predsa upírka. Nie ako ja. Len obyčajný človek. No sľúbila mi, že ma premení. Raz.
"Choďte dopredu. Prídem za vami." Oznámila im a prišla ku mne.
"Deje sa niečo?" Spýtala sa ma.
"Zase sa mi o tom snívalo. Stále ma tí anjeli prepadajú v snoch. Čo mám robiť?"
"Nechápem prečo to robia."
"Ver, že ani ja. Už nechcem aby boli v mojich snoch. Prosím pomôž mi."
"Jasné." Objala ma.
"Musím ísť za nimi. Dnes v noci v lese. Dobre?"
"Áno." Odbila pol noc a ja som sa vybrala do lesa ako som sa dohodla s Katherine. Prechádzala som ním presne ako v tom sne. Bolo to zvláštne ako Deja vu.
"Konečne." Zrazu bola Katherine predo mnou.
"Deje sa niečo?"
"Musím ti niečo povedať."
"Čo také?"
"Si anjel. Preto sa ti s nimi sníva. Si padlý anjel."
"Čože?"
"Je to pravda. Naša mama bola anjelom. Ja som ním však nechcela byť. V tých snoch som si vybrala zlo. A preto som upír. Ty si si však vybrala dobro. A preto.." Podišla ku mne a chytila moju tvár do rúk.
"Zabudneš na mňa až do vtedy kým to sama nebudem chcieť."
"Zabudnem..." Otvorila som oči. Bola som v lese a to sama. Teda to som si myslela.
"Si v poriadku?" Otočila som sa. Predo mnou stála Ronnie.
"Jasné."
"Ideme domov?"
"My sme doma...."
Súčasnosť

Pozerala som sa do lesa.
"Na čo sa pozeráš?"
"Spomínam."
"A na čo?"
"Sama neviem. Nechaj tak."
"Ako sa zatváril Damon keď ťa uvidel, že si sa prebrala?" Vyzvedala Katherine.
"Bol prekvapený či šťastný. Vôbec neviem. A objímal ma. Čo to má znamenať? Veď som nemala byť v ich blízkosti no nie?"
"To áno. Nemala... To je však jedno. Mám pre teba úlohu."
"Akú?" Usmiala sa šibalsky.
"Ešte stále hráš tu hru bez pravidiel?"
"Áno a veľmi ma to baví. Teraz však potrebujem pomoc. Chcem aby si donútila oboch bratov zabudnúť na tu Ronnie či ako sa to volá."
"To nebude žiaden problém. Ešte niečo?"
"To bude zatiaľ všetko. Potom sa možno ešte niečo nájde..."
"Jasné že ti pomôžem sestrička." Išla som hore do svojej izby. Obliekla som si veci čo mi pripravila Katherine. Boli dosť odvážne a odlišné od tých čo si pamätám, no obliekla som si ich. Boli to nejaké kraťasy a top bez ramienok odhaľujúci pupok. Obula som si topánky na vysokom opätku a vlasy som si prečesala. Zišla som dole a ukázala som sa Katherine.
"Čo ty na to?"
"Úžasné. Som si istá, že po tebe skočia. Už len stačí aby si ich potom ovplyvnila."
"Jasná vec." Zasmiala som sa a išla som von. Išla som cez les až ku rezidencii tých bratov. Vošla som dnu bez problémov.
"Čo ty tu Angela? Ronnie je u vás doma." Otočila som sa. V dverách stál Stefan.
"Ja som neprišla za ňou."
"Damon tu nie je." Urobil som krok ku nemu.
"Kto povedal, že som prišla za ním?" Podišla som ešte bližšie.
"Tak čo chceš odo mňa?"
"Len jednu jedinú vec..." Pošepla som mu skoro do úst. Roztriasol sa. Presne to som chcela.
"A too.. je?" Hovoril koktavo.
"Bozk." Pobozkala som ho priamo na pery a pritlačila som ho ku múru. Snažil sa odo mňa odtiahnuť no to mu nedovolím. Odtiahla som sa no stále som bola telom na ňom nalepená. Pozrela som sa mu priamo do očí.
"Budeš Katherine milo..."
"Čo to robíš?" Spýtal sa niekto za mnou. Týmto prerušil ovplyvňovanie. Kurnik!
"A čo ťa do toho?" Odtiahla som sa od neho úplne a pozrela som sa na toho opovážlivca.
"Angela?"
"Poznáme sa?" Odfrkla som.
"Čo to s tebou je?" Stefan to využil a vrazil mi kolík vedľa srdca.
"Aaa..." Klesla som na kolená.
"Čo si to pre boha urobil?" Kľakol si Damon vedľa mňa.
"Chcela ma ovplyvniť. Damon to nie je Angela. Je to úplne niekto iný." Vytiahla som ten kvôl a postavila som sa. Zvierala som kvôl v ruke.
"Toto si nemal. Vojna len teraz začne." Zakričala som a prebodla som ho tým kolom pri srdci. Netrafila som ho priamo, lebo tým mi hneď zomrel a ja chcem aby trpel. Trpel tak ako nikdy.
"Tvoje oči.." Ozval sa Damon. Otočila som sa na neho. Pustila som Stefana na zem.
"A teraz ty. Aspoň jedného ovplyvniť musím." Upírskou rýchlosťou som sa ku nemu premiestnila.
"Mňa neovplyvníš..."
"To si len myslíš..." Pozrela som sa mu do očí a začala som.
"Budeš Katherine milo..." Nemohla som dopovedať. Niečo mi v tom bránilo. Nevedela som ho ovplyvniť. Tie oči sú mi viac ako známe, no netuším ako. Odtiahla som sa.
"To som ja Damon. Pamätáš sa?" Prikývla som.
"Áno. Si Damon. Jeden z bratov Salvatorovcov. Si Katherinin priateľ a miluješ ju."
"Nemilujem ju. Je to mrcha. Len sa s nami zahrávala."
"Takto o mojej sestre nehovor!" Zakričala som a odišla som z tadiaľ. Utekala som preč. Ako to že ho neviem ovplyvniť? Išla som ku tej Ronnie domov. Musím ju prinútiť zabudnúť na nich. Vošla som do jej domu a išla som do jej izby. Stála tam a pozerala sa von oknom.
"Kto si?" Obrátila sa na mňa.
"O môj bože... Angela.." Objala ma. To ma fakt už zaskočilo. Čo si do pekla myslia?! Toto im nedarujem!
"Zabudneš na Stefana a Damona." Pozerala som sa jej do očí.
"Kto to je?"
"Si robíš srandu že?"
"Nie. Kto to je?" Musel ju niekto ovplyvniť.
"Spomenieš si na všetko čo ti niekto vymazal z pamäte." Pošepla som. Bude to zaujímavšie keď bude trpieť. Aspoň niečo sa mi fakticky podarilo. Zatvorila oči a otvorila ich. Ja som tam už nebola. Bola som na ceste ku Katherine oznámiť jej menšie zmeny. Som si istá že sa pobaví. Veď kto ak nie my dve má rád hry na život a na smrť?...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama