Eternal Love Angel » 25. kapitola

26. prosince 2011 v 15:13 | Kika |  Eternal Love Angel

25. kapitola
Stála som na parkovisku ešte chvíľu a potom šla do triedy. Sadla som si vedľa Bonnie. Vzadu sedeli Caroline a Elena. Tašku som hodila na zem a vybrala si učebnicu.
"Ahoj," pozdravila ma a ja som jej kývla. O chvíľu na to vošiel Stefan a posadil sa vedľa mňa z druhej strany. Radšej som sa natočila viac k Bonnie. Nemala som náladu riešiť, čo sa stalo ráno.
"Je dnes tréning?" spýtala sa ma zrazu Bonnie.

"Bože, úplne som zabudla. Mala som toho veľa, ale bude. Odbehnem si domov pre veci. O druhej na ihrisku. Povieš to prosím aj ostatným?" Bonnie prikývla. Vtom do triedy vošla Angela. Odignorovala ma a šla dozadu k Elene a Caroline. Pozerala som sa na ňu aj, keď si sadla. Snažila som sa pochopiť prečo to robí. Viem, že Katherine je jej sestra, no sme najlepšie kamarátky. Teda... boli sme. Odvrátila som pohľad a začala sa venovať profesorke. Asi v polovici hodiny sa zrazu Angela postavila, niečo povedala profesorke a zmizla za dverami. Rozhliadla som sa a uvidela som Katherine vonku a okolo nej nejakých chlapov. Potom sa objavila Angela. Videla som ako ich zabila. Vystrašene som sa pozrela na Stefana. Nevedela som chytiť dych. Bola som v šoku. Zrazu ma Stefan chytil za ruku.
"Hej? Si v poriadku?" spýtal sa ma šeptom, aby to nik iný nepočul.
"Ona... ona ich zabila," dostala som zo seba, "Nikdy som si nemyslela, že niečo také uvidím."
"Bude to v poriadku. Angela bude v poriadku."
"Nie. Nie nebude..." Prudko som sa postavila zo stoličky. Profesorka hneď pozrela na mňa.
"Deje sa niečo, slečna Millerová?"
"Nie. Mohla by som si odskočiť, pani profesorka?"
"Áno, ale nech ste hneď spať." Prikývla som a vyšla z triedy. Vybehla som zo školy. Išla som na to miesto, kde bola pred tým Katherine. Mŕtve telá tu už neboli. Neostalo tu nič z toho, čo sa tu odohralo. Podišla som bližšie k lesu.
"Viem, že si tu! Cítim ťa!" zakričala som. A áno.. cítila som ho. Bolo to zvláštne. O chvíľu vyšiel z lesa. Urobila som k nemu krok bližšie.
"Anjel."
"Upír. A tipujem, že nie obyčajný, keď samotná Katherine sa ťa bojí," pousmiala som sa.
"Som Pôvodný," vysvetlil, "To znamená, že ma tak ľahko nezabijete ako normálneho upíra."
"Prečo sa ťa Katherine bojí?"
"Pretože ju chcem zabiť, tak ako Klausa."
"Nebudem sa pýtať na dôvod, pretože mám lepšie otázku. Dokázal by ti anjel ako ja pomôcť?" Ak som nejako mohla pomôcť Angele, tak on bol moja zbraň.
"Áno, môžeš."
"Som Ronnie," predstavila som sa.
"Elijah. Stavím sa, že tvoja pomoc nebude zadarmo."
"Tipuješ správne. Chcem tvoje slovo, že mi pomôžeš, keď budem potrebovať tvoju pomoc. Že sa na teba môžem spoľahnúť."
"Tým pádom.. ho máš."
"Ako ťa budem moct zavolať?"
"Ja budem vedieť, kedy ma budeš potrebovať." To bolo posledné, čo mi povedal... potom zmizol. Vrátila som sa do školy. Hodina sa blížila ku koncu. Keď zazvonilo, tak som vošla do triedy.
"Prepáčte, pani profesorka. Ale urobilo sa mi zle."
"To je v poriadku."
XXX
Hodiny prebehli rýchlo. Nechcelo sa mi vracať a tak som zavolala Damonovi, aby mi doniesol veci. Spravil tak medzi piatou a šiestou hodinou. Angelu som už nevidela. Keď sa skončilo vyučovanie, tak som šla so Stefanom k jeho autu.
"Kde si bola cez prvú hodinu?" spýtal sa ma.
"To teba trápiť nemusí. To, že s vami žijem neznamená, že sa vám musím spovedať," povedala som trocha rozčúlene.
"Prepáč, nechcel som," ospravedlnil sa.
"To je v poriadku. Je toho na mňa veľa."
"Pôjdem na lov. Mám pre teba potom prísť?"
"Áno, ak ti to nevadí," usmiala som sa.
"Nevadí." Jeho úsmev pôsobil upokojujúco. Bola to jediná svetlá vec na dnešnom vyučovaný...
XXX
Tréning sa skončil a ja som už dlhšie ako pol hodinu čakala na Stefana. Keď neprichádzal, tak som to vzdala a šla domov pešo. Vošla som dnu.
"Stefan!" zakričala som do domu a zabuchla za sebou dvere. Nikto neodpovedal.
"Stefan!" zakričala som znova.
"Čo tu tak kričíš?" spýtal sa ma Damon, ktorý práve schádzal schody.
"Kde je Stefan?"
"No tu nie je," usmial sa.
"Čože?! Veď zo školy odišiel pre dvoma hodinami a sľúbil mi, že po mňa príde. Čakala som skoro pol hodinu." Niečo mi tu nesedelo.
"Tu nebol."
"Povedal mi, že ide na lov," napadla ma jediná možnosť, "Niečo sa muselo stať."
"A čo?"
"Daj mi svoj mobil." Podal mi ho a ja som vytočila Stefanové číslo. Zdvihol to až po tretom zvonený.
"Stefan, kde v pekle si? Čakala som ťa pred školou a ty si neprišiel," začala som.
"Máš pravdu. Myslím, že to, čo teraz prežíva Stefan je ako v pekle," ozval sa neznámi hlas.
"Kto je tam?"
"Nepoznávaš ma, Ronnie?" Nie! To nie!
"Angela! Čo je so Stefonom?"
"Chceš ho počuť? Tu máš..." Vtom som počula. Bol to Stefanov krik. A nie len tak hocijaký. Bolo to akoby ho niekto pálil zaživa...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama