Eternal Love Angel » 28. kapitola

26. prosince 2011 v 15:21 | Kika |  Eternal Love Angel

28. kapitola
Prebudila som sa. Podo mnou som cítila mäkkú trávu, ktorá ma šteklila na nohách. Cítila som ako mi na tvár dopadali slnečné lúče. Otvorila som oči, posadila sa. Zistila som, že ležím na nejakej rozkvitnutej lúke. Neďaleko mňa bolo malé jazierko. Pripadala som si ako v nejako sne. V hlave som mala prázdno. Akoby mi niekto vycucal všetky spomienky. Ledva som si bola istá, že sa volám Veronica, ale hovoria mi Ronnie. Opatrne som sa postavila a vtom uvidela čiernu postavu, ktorá kráčala ku mne. Tieň pomaly ustúpil a uvidela som tú osobu. Bolo to dievča. Mohlo mať okolo pätnásť.
"Ronnie?!" zakričala, "Čo ty tu robíš?!" Pribehla ku mne.
"Kto si?" odpovedala som jej otázkou.


"Som predsa Carrie," usmiala sa, ale potom úsmev zmizol, "Si mŕtva?"
"Ja..." nevedela som, čo povedať. Zrazu som ucítila Carrienu ruku na pleci. Na chvíľu som zavrela oči a vtom sa mi pred očami mihali obrazy. Všetkého, čo sa stalo. Mne, Stefanovi, Angele...
"Neviem," vzdychla som.
"Ronnie, čo sa stalo?" spýtala sa ma Carrie.
"Chcela som... chcela som ho zachrániť a potom už len tma..." mrmlala som.
"Ty ešte nie si mŕtva. Nemôžeš byť," krútila hlavou Carrie.
"A ty?"
"Som. Už som to nedokázala vydržať." Nevedela som o čom rozpráva a tak som ju poprosila, aby mi to vysvetlila. Sadli sme si späť do trávi a ona začala.
"Zamilovala som sa do človeka. A on zomrel... Nechcela som viac žiť bez neho." Videla som ako jej po líci stiekla slza a tak som ju objala.
"Stál za to?" vypadlo zrazu zo mňa. Carrie sa odo mňa odtiahla a pozrela na mňa uslzenými očami.
"A Stefan stál? Stál za to, že si tu? Že si takmer mŕtva?" Tvár sa mi stiahla do bolestnej masky pri spomienke na neho.
"Stál... a stále stojí," prikývla som.
"Tak vidíš. Sama si si odpovedala." Carrie si utrela oči od sĺz.
"Ale to je iné. Ty si toho človeka milovala. Stefan je len kamarát," odporovala som jej tvrdeniu.
"Priateľ?! Chceš mi povedať, že toto by si spravila pre každého kamaráta?"
"Možno som nepoužila správne slovo. On je skôr niečo ako môj najlepší priateľ," pokrčila som ramenami.
"Ronnie, mala by si sa pozrieť pravde do očí. Ty máš Stefana radšej ako najlepšieho priateľa alebo brata..." Zastavila som ju.
"Nechcem to rozoberať. Som tu, on je tam. Viac ho neuvidím. Nemá to zmysel."
"O čom to rozprávaš? Však ty ešte nie si mŕtva. Ale čím dlhšie tu budeš tým horšie to bude. Môžeš skutočne zomrieť," odporovala mi Carrie.
"Ale ako sa dostať späť?"
"To musíš zistiť ty..."
XXX
Mohli to byť už štyri dni, čo som tu. Zo dňa na deň som sa cítila horšie. Pripadala som si akoby ma niekto prešiel auto znova a znova a znova... Carrie tu však bola so mnou. Bola mojou jedinou oporou. Každú voľnú chvíľu som musela premýšľať, čo asi robí Stefan. Žije ďalej, ako by sa nič nestalo? Dúfam. Dúfam, že zabudne, pretože mám pocit, že odtiaľto sa nedostanem. Radšej som sa postavila a išla k malému jazierku. Namočila som si nohy a posadila sa na okraj. Zrazu som však za sebou začula kroky. Myslela som si, že je to Carrie a tak som to neriešila. Potom sa však ozval tlmený výkrik. Zvrtla som sa a už stála na nohách. To, čo som však uvidela ma dostalo.
"Kto ste?"
"Neboj sa. Nikto ti nechce ublížiť," povedal chlap, čo držal Carrie.
"Kto ste?" spýtala som sa znova.
"Som si istá, že vieš kto sme," povedala tá žena.
"Neviem."
"Ale vieš... Som si istá, že Lea ti o nás povedala. Bolo to dosť dramatické, ako "stúpenci tvojho otca" alebo inak?" zasmiala sa.
"Mocný," šepla som.
"Tak vidíš."
"Čo odo mňa chcete?!" vykríkla som po nich.
"Chceme ti pomôcť," odvetil ten chlap.
"Dokážeme ťa odtiaľto dostať." To ma zaujalo.
"Ako?"
"Nemysli si, že to bude zadarmo. Niečo za niečo." To ma mohlo napadnúť.
"Za čo?
"My ťa dostaneme späť na zem a ty potom s nami odídeš, aby si spravila, čo ti bolo predurčené." Tá žena podišla ku mne bližšie a ja som premýšľala. Stojí za to vrátiť sa? Veď nebude to lepšie, keď ostanem tu? Zomriem a budem mať pokoj. Aj ony budú mať pokoj. A všetci budú šťastný...
"Premýšľaš, že smrť je lepšia, však?" Prikývla som.
"Ale pomyslela si na toho chlapca? Pomyslela si na to, že si to bude dávať za vinu? Že si zomrela kvôli nemu?" pýtala sa ma.
"Nie, ale..."
"Premysli si to. Veď urobila si to kvôli nemu? Aby bol šťastný?"
"Urobila," povedala som rozhodne.
"Vidíš. Odpovedala si si prečo sa vrátiť, tak?"
"Dobre. Spravím to." Bolo mi jedno, čo pre to, aby som znova videla Stefanovu tvár musím urobiť.
"Daj mi ruku..." nastavila ku mne tu svoju a ja som jej ju podala. Zrazu som ucítila ako mi porezala dlaň. Krv sa začala valiť von, "Prisahaj, že to spravíš."
"Prisahám."
"Prisahaj, že keď po teba prídem, tak pôjdeš s nami."
"Prisahám." Ruka ma bolela čím ďalej tým viac.
"Prisahaj, že neutečieš a nebudeš sa nám brániť."
"Prisahám..." Potom sa všetko stalo tak rýchlo. Počula som krik a cítila akoby niečo horelo. A potom len tma... Tma, ktorá ma sotila späť do života. Do života na Zemi... Trhla som sebou do sedu. Zistila som, že ležím na sedačke v rezidencii. Bože môj som späť...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama