Eternal Love Angel » 30. kapitola

26. prosince 2011 v 15:25 | Kika |  Eternal Love Angel

30. kapitola
Pomaly som sa posadila a nohy prehodila cez okraj sedačky. Vtom som však uvidela prichádzať Angelu. Bola som v miernom šoku, že je tu. Možno sa to Damonovi predsa len podarilo a zas je tá stará Angela, ktorú mám rada.
"Ronnie?" spýtala sa ma prekvapene.
"Angela," šepla.

"Ako si to dokázala? Mala si byť mŕtva." Podľa toho tónu som spoznala, že nie je zas tou starou Angelou.
"To vieš. Zázraky sa dejú každodenne." Povedala sarkasticky, ani neviem prečo.
"A ty? Čo tu robíš?" spýtala som sa jej hneď.
"Máš pravdu. Ja už pôjdem." Očividne nepochopila. Veď... len som sa jej spýtala, čo tu robí. Nevyhadzujem ju. A to je ďalší dôkaz, že sa nezmenila. Vtom som ich uvidela oboch. Stefana a Damona. Bola som šťastná, že ich vidím... Oboch. Než som sa nazdala, tak ma Stefan drvil vo svojom objatí. Cítila som sa konečne dobre. Bolo to také upokojujúce vedieť, že je v poriadku. Že žije... A keď som to čakala najmenej, tak ma... pobozkal. Najprv som mala chuť brániť sa, no potom mi došlo, že možno toto je moja posledná príležitosť. Príležitosť kedy ho môžem pobozkať a byť v jeho objatí. Toto je moja jediná šanca na šťastie a preto som si ten bozk plne vychutnala. Pomaly som sa odtiahla. V mysli mi stále behala myšlienka, že toto bol nás prvý a zároveň posledný bozk. Pozrela som sa do jeho zelených očí a ešte v tej chvíli ma už objímal Damon. Vtom momente som to všetko pochopila. Stefan pre mňa nikdy nebol ako brat alebo kamarát, bol omnoho viac a Damon... je ako môj starší brat. Keď ma pustil, tak som si všimla, že Angela tu už nie je. Všimol si to aj Damon.
"Angela? Angela!" Išiel hneď za ňou. Bol ako riadená strela. Riadená zamilovaná stretla. Nad tým som sa musela usmiať. Otočila som sa a uvidela Stefana ako si ma prezerá s takou iskrou v očiach.
"Čo?" spýtala som sa ho stále s úsmevom.
"Už som strácal nádej. Nádej, že ťa ešte niekedy uvidím živú." Urobil krok ku mne.
"Ver mi. Vo chvíli, keď si ležal na tej zemi bez života som myslela na to isté," šepla som a cítila ako sa mi do očí hrnú slzy.
"Prečo si to spravila?" spýtal sa ma.
"Pretože som to chcela. Asi by som si to nikdy neodpustila keby som to nespravila. Vlastne... nie asi, ale určite." Jedna slza mi stiekla po tvári. Stefan zdvihol ruku a zotrel mi ju.
"Nemala si to robiť. Nie kvôli mne..." Bol len pár centimetrov odo mňa.
"Nestojím za to," pokračoval.
"Máš pravdu," priznala som, "Stojíš za oveľa viac ako som spravila. Pre mňa stojíš omnoho viac."
"Ronnie..." Vedela som, že mi chce na to niečo namietnuť.
"Stefan, nie." Priložila som mu prst na pery. Nechcela som ďalšie zbytočné slová. Nie teraz, keď každú chvíľu môže byť všetkému koniec. Ruka mi pomaly skĺzla z jeho tváre dole.
"Chcem aspoň na chvíľu zabudnúť na okolitý svet. A žiť len pre túto chvíľu. Chvíľu nás dvoch," šepla som. Nahla som sa k nemu a pobozkala ho. Bol to ešte krajší bozk ako pred tým. Stefan si ma pritiahol k sebe bližšie. Prstami, ktoré som mala v jeho vlasoch som si ho pritiahla ešte bližšie. Nechcela som sa ani na sekundu vzdať tejto chvíli. Každý náš bozk môže byť posledný. A chcem si ich pamätať, čo najviac. Zrazu som však ucítila ako mi Stefan podtrhol nohy a chytil ma do náručia. Moje pery však neopustili tie jeho. Niekam ma niesol a popravde mi bolo jedno kde. Mali sme obaja šťastie, že je upír a nemusí sa pozerať na cestu. Po ceste sa mi nejako podarilo zbaviť ho trička, ktoré som následne odhodila. Než som sa nazdala boli sme v jeho izbe.... Na jeho posteli...
XXX
Prebudila som sa prikrytá perinou v Stefanovom náručí. Bol taký sladký, keď spal. Trocha som sa k nemu natiahla a letmo ho pobozkala na pery. Nezobudila sa a to bolo pre mňa dobré znamenie. Opatrne som sa vymotala z jeho náručia a taktiež periny. Postavila som sa a hodila na sebe prvé Stefanove tričko, čo mi prišlo pod ruku. Obliekla som si ešte nohavičky a vyšla z izby. Zbehla som dole, kde som narazila na Damona.
"Uuu, nová móda?" zasmial sa a ukázal na moje, teda Stefanove tričko.
"Prestaň," sykla som na neho.
"Ale no ták? Človek, teda upír len na chvíľu odbehne a môj braček hneď využije príležitosť," smial sa ďalej.
"To nie je smiešne. Kde je Angela?" rýchlo som zmenila tému.
"Nenašiel som ju," povedal o trocha smutnejšie.
"Je mi to ľúto, ale teraz od teba niečo potrebujem," začala som.
"A čo také, anjelik?" Jeden prst som si priložila k perám, druhou rukou som si poklepala po uchu a hlavou ukázala hore. Damon pochopil. Chytila som ho za ruku a ťahala von, do záhrady.
"Musíme sa o niečom vážnom porozprávať, Damon..."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama