Eternal Love Angel » 5. kapitola

26. prosince 2011 v 12:48 | Kika |  Eternal Love Angel

5.kapitola
To nie je možné! Veď bol to len sen... nemohol znamenať nič! A určite je to len náhoda. Nič iné. Aj keď... nie na to myslieť nemôžem. No taktiež nemôžem ignorovať fakty, ktoré z toho vyplývajú. Budem si musieť o tom zistiť viac. Moje myšlienky prerušil jeho hlas.
"Si v poriadku?" opýtal sa ma.

"Áno. Už budem musieť ísť," rýchlo som si od neho zobrala veci a išla preč. Cestou do triedy som sa ešte otočila, aby som videla čo urobil. Stál tam a díval sa na miesto, kde som vtedy bola. Je... zvláštny. Radšej som to nechala tak a vošla do triedy. Sadla som si a prestala vnímať všetko okolo. Takto vyzerala každá hodina. Na počúvanie učiteľa som dnes naozaj nemala náladu. Zo všetkých kútov som počula ako sa o ňom rozprávajú. Niekedy som mala chuť na nich zakričať nech prestanú. Cez obednú prestávku som išla do knižnice. Mala som v pláne pozrieť si všetky knihy o upíroch. Teda nie nejaké fantasy, ale niečo rozumné a aspoň trocha reálne. Išla som do oddelenia, kde boli knihy o mytológií a ďalších tých veciach. Odtiaľ som prešla skoro všetky knihy a nakoniec mi ostala len posledná. Bola asi najstaršia so všetkých. Bola pekne zaprášená. Zobrala som si ju a sadla si do pohodlného kresla. Otvorila som knihu a začala listovať. Bolo tam veľa vecí, no najviac ma zaujala strana o anjeloch. Začítala som sa.
Anjeli
Bájne bytosti, ktoré žijú v nebi alebo ako ho oni nazývajú v Raji. Anjeli sú jedinečné bytosti s krásnymi bielymi krídlami, ktoré sú ich typickým poznávacím znakom. No nie vždy ich môžeme vidieť. Pretože ich nemajú roztiahnuté stále. Majú tiež výnimočné schopnosti a ešte jednu účinnú zbraň proti nepriateľom. Ohnivý meč...Potom je tu však ešte jedna nová rasa anjelov. Nazývajú sa Nephilimovia.
Viac som nečítala. Zatiaľ všetko, čo tam bolo je pravda. To nemôže byť pravda. Ak je toto pravda, tak všetko ostatné musí byť tiež. Rýchlo som pretáčala strany až som sa dostala na tú čo potrebujem. Upíri..
Upíri
Netvory. Monštrá. Príšery. Beštie. To sú všetky prezývky, ktoré ľudia vymysleli upírom. No nie všetko je pravda. Niektorý upíri sa od ostatných odlišujú. Dokážu odolávať ľudskej krvi a miesto nej sa živia zvieracou. No takých je len málo. Ostatný sa živia ľudskou krvou, no niekedy používajú aj iné metódy ako vysať človeka. Napríklad ukradnú krv s krvnej banky a tak. Upíri majú niekoľko schopností. Jednou z nich je ovplyvňovanie ľudí. Dokážu nám vymazať, upraviť ba dokonca aj pridať spomienky a taktiež nás dokážu prinútiť k niečomu, čo by sme nikdy neurobili. Ďalšou je obrovská rýchlosťou, potom premena na nejaké zviera. Najčastejšie vrana alebo vlk. A potom sú tu dve veci, ktorá nás dokážu ochrániť. Prvou je železník. Rastlina, ktorá znemožní upírom ovládať nás a druhou je to, že nemôžu vstúpiť do domu bez pozvania...
Ďalej som čítať nemohla, pretože ma prerušil hlas, ktorý som vôbec nečakala. Hlas... nového študenta.
"Upíri?" opýtal sa ma. Zatvorila som knihu a položila ju na stôl. Pozrela som sa na neho.
"Ty ma sleduješ?" opýtala som sa ho na oplátku.
"Nie, len som si išiel pozrieť jednu knihu a potom sa ťa uvidel..." Mala som tušenie, že klame. Neviem prečo.
"Prečo mám pocit, že klameš?" spýtala som sa ho a postavila sa oproti nemu.
"Tak na to ti neviem odpovedať. No rád by som vedel jednu vec... tvoje meno?"
"Ronnie," odvetila som a otočila sa. Zobrala knihu do ruky a chcela odísť.
"A teraz ma ospravedlň, ponáhľam sa." Chcela som odísť, no on ma chytil za ruku a potiahol k sebe.
"Rád ťa spoznávam, Ronnie," usmial sa a ja som mala pocit, že sa mi podlomia nohy. Krista! Čo to so mnou robí?!
"Aj ja teba, no už musím. Ahoj," povedala som, vykrútila sa mu a išla preč. Knihu som nenápadne vyniesla von a dala si ju do tašky. Predsa ju nemôžem nechať tu, aby si ju niekto prečítal a odhalil nás. Potom som mala už len jednu hodinu a ešte tréning. Pretrpela som v triedy štyridsať päť minút a mohla som ísť do auta pre tašku. Zobrala som ju a išla do šatne. Tma som si prezliekla do mini kraťasov a tielka. Urobila som si cop a obula tenisky. Zobrala fľašu s vodou a išla na ihrisko. Baby tu už boli.
"Ahoj, Ronnie," pozdravili ma všetky naraz a potom sa venovali... Stefanovi, ktorý sedel na tribúne. To si zo mňa ten chalan robí sradnu?! No on sa však nepozeral na ne, ale na mňa. Zakrútila som hlavou a neriešila to.
"Baby, rozostúpte sa!" zakričala som. Pustila hudbu. Naša zostava bola spravený na song od Enrique Iglesiasa ft. Lila Wayna - Push. Geniálna pesnička. Začali prvé akordy a s babami sme začali trénovať. Zatiaľ futbalisti trénovali vedľa nás. Vždy sme mali tréningy spoločné. Celá zostava trvá skoro štyri minúty. Už sme sa blížili ku koncu. Zostava je zakončená trojitou pyramídou, kde som úplne hore. Už som tam bola, keď sa Bea nejako pohla a tým, že som stála na jej rukách, tak som kôli tomu pohybu... spadla dole. A spadla som tak blbo, že som nedopadla na nikoho, ale na zem. Dopadla som rovno na chrbát a ruku. Tá ma bolela ako sviňa. Tá bolesť bola neskutočná. Hýbať som s ňou mohla. Všetci boli okolo mňa a pomohli mi vstať. Mala som tušenie, že som videla ako Stefan beží sem, no nie som si istá.
"Bože, Ronn, si v poriadku?" opýtala sa ma Caroline.
"Nie... necítim sa dobre..." dostala som zo seba. Stefan naozaj prišiel k nám. Predral sa až ku mne. Ledva som sa držala na nohách.
"Ronnie, prepáč. Ja... som nechcela..." plakala Bea.
"Viem prečo sa to stalo... potom sa porozprávame..." povedala som, keď vtom sa mi zatmelo pred očami a ja som omdlela. Posledné, čo som cítila bolo, že ma Stefan zachytil.
"Ronnie!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama