Eternal Love Angel » 7. kapitola

26. prosince 2011 v 12:55 | Kika |  Eternal Love Angel

7.kapitola
Auuu... moja hlava. Bolela ma ako sviňa. Pomaly som otvorila oči. Bola som v nejakej tmavej miestnosti. Svetla tu nebolo veľa. Opatrne som sa posadila. Ani neviem ako som sa sem dostala. Posledné, čo si pamätám bolo, že som spadla a Stefan mi pomohol. A potom.. nič. Vtom som si uvedomila, že ruka ma nehorázne bolí. Asi bude zlomená. Chrbát ten ma bolel menej... Do boha! Ak sa mi niečo stalo s... krídlami... Nemala som ani silu ich rozprestrieť. Bola som slabá. Vtom sa však dvere otvorili a dnu niekto vošiel. Svetlo ho osvietilo a ja som videla nejakého chalana. A v tej istej chvíli som pocítila nesmierny strach.

"Ale, ale. Kto sa nám to prebral?" ironicky sa ma spýtal.
"Kto si? A kde to vlastne som?"
"Tam kde ťa nikto nenájde. Hlavne Angela," kľakol si ku mne.
"Čože?! Kto do pekla si? Prečo som tu?" vyhŕkla som naraz veľa otázok.
"Máš nejako veľa otázok. Ale to nevadí. Vyriešime to inak."
"Nechápem?" A hovorila som pravdu. Nemala som poňatia o čom to mele. Uvidela som, že na ruke má rukavicu a niečo v nej drží nejakú bylinu. Zdvihol ruku a prešiel mi s tým po tvári. Neviem, čo čakal, no tváril sa prekvapene.
"Ty nie si upírka?" vyhŕkol.
"Nie. A neviem prečo si to myslíš. No typujem, že to čo máš v ruke je železník a ty si upír. A na mňa to nefunguje," trpko som sa usmiala.
"Tak, čo teda si?"
"Teba to trápiť nemusí," odvrkla som.
"Tak potom mi nedávaš na výber," šepol a v momente bol pri mne. Jedným pohybom mi odhrnul vlasy z krku a jeho zuby preťali moju pokožku. Začal sať moju krv. Bolelo to.
"Ááááá..." dostala som zo seba. Pil len pár sekúnd a potom sa od mňa odtrhol. Jeho oči boli červené a okolo oči mal prasknutú pokožku. Bol hrôzostrašný.
"Tak ešte raz. Kto si?"
"Nepoviem ti to ani keby som mala umrieť," povedala som polohlasne.
"Uvidíme ako dlho to vydržíš." Znova sa mi zahryzol do krku. Angela... pomoc...
XXX
Koľko to mohlo byť, čo som tu? Deň alebo dva? Skôr asi dva. Od toho dňa kedy sa zo mňa napil to už neurobil. Sily sa mi trocha vrátili, no použiť svoju moc, tak to som nedokázala. Na to som bola slabá. Ale čo mám urobiť? Možno už nikdy Ang neuvidím a toto sú moje posledné hodiny. Moje myšlienky prerušilo otváranie dverí. Nie... už nie... prosím...
"Ahoj, dlho sme sa nevidela," už odtiaľ som videla jeho úsmev. Prosííím...
"Tak? Už mi to povieš?"
"Nepočul si ma?! Ja ti to nepoviem! Zabi ma ak chceš, no nepoviem ti to!" To, čo som povedala ho očividne rozzúrilo. Zase... piť zo mňa ho očividne bavilo. Keď kričím o pomoc alebo aby prestal. A tak to bolo aj teraz. Kričala som.
"Prosíííííím..... už dosť!" kričala som to stále dookola. Som si istá, že to bolo počuť dosť ďaleko. Vtom sa však všetko zmenilo. Objavil sa hlas. Objavil sa záchranca...
"Damon!" Bol to... Stefanov hlas. On ma však nepustil. Ak bude pokračovať, tak vo mne neostane ani kvapka krvi. Prosím.. odtrhnite ho od mňa... A tak sa aj stalo... Stefan ho zo mňa strhol. A začal sa s ním biť. Nevidela som veľa. Bola som slabá... na pokraji síl.
"Ronnie!" Ten hlas by som spoznala kdekoľvek. Aj keby som bola slepá... bola to ona... Jediná osoba, ktorú na svete mám...
"Ang..." nedopovedala som pretože toho už na mňa bolo veľa a ja som upadla do temnoty.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama