Eternal Love Angel » 8. kapitola

26. prosince 2011 v 14:26 | Domcikeee |  Eternal Love Angel

8.kapitola
"To nie..."
"Čo?" Spýtala som sa.
"Musím ísť..."Čože? Tak to ani náhodou. Obrovskou rýchlosťou sa rozbehol a už ho nebolo. Takže aj on? Aj on je upír? Chlapče ty mi neutečieš! Otvorila som okno a vyskočila som z neho. Na zem som pristála pohodlne. Postavila som sa pred vchod a z dverí vyšiel Stefan.
"Ako si to..?"

"Výťah." Zaklamala som. "Kde ideš?" Skočila som mu do cesty keď spom videla, že chce zdrhnúť.
"Musím si niečo vybaviť."
"A to niečo je Ronnie že?"
"Nieee..."
"Nehraj blbého Stefan ideš za Damonom. On má Ronnie."
"Kto si?" Spýtal sa ma napokon.
"To by si chcel vedieť čo? Nemáme čas. Pohni." Začala som utekať. Bola som omnoho rýchlejšia ako on. To čo je za upíra? Sledoval ma. Ja som ho však nevnímala. Išla som za Ronnie. Išla som podľa inštinktu. Dúfam že idem správne... Zamyslela som sa a nejak som si nevšimla konár vyčnievajúci zo zeme. Zakopla som a obrovskou silou som spadla na zem. Udrela som si hlavu. Chytila som sa na udreté miesto a uvidela som na ruke krv. Do pekla! Stefan ku mne prišiel a kľakol si vedľa mňa.
"Si v poriadku?"
"Áno!" Povedala som chladne. Snažila som sa posadiť no nešlo mi to. Stefan mi pomohol a postavil sa so mnou v náručí.
"Pusť ma!"
"S veľkou radosťou, no nezvládneš to. Kde bývaš?"
"Už len to ti poviem."
"Okej ako chceš. Ideme ku mne." Chcela som protestovať no prišlo mi dosť zle. Točila sa mi hlava a tak som nevedela protestovať. Vošli sme do nejakého domu a išiel po schodoch. Položil ma na posteľ. Otvorila som oči a on tu už nebol. Po chvíli sa vrátil s uterákom a lavórom, kde bola voda. Sadol si vedľa mňa na posteľ a namočil biely uterák do vody. Potom mi ho priložil na ranu na hlave.
"Auč."
"Bolí to?" Chcela som niečo povedať no zmenila som to.
"Kúsok." Ukázal mi biely uterák.
"Pochybujem že len kúsok." Uterák bol celý od krvy. No super. Z bieleho bol červený. Priložil si ho ku nosu. O nie! Oči mu očerveneli a mal žilky okolo očí. Vyceril zuby. Kurnik! Prečo som na to nepomyslela? Veď je upír! Postavila som sa obrovskou rýchlosťou som skočila na opačný koniec izby. Zase som sa buchla do hlavy o stenu. Ja mám ale šťastie. Stefan sa ku mne otočil. Vyzeral ako z hororu. Odhodil uterák a pribehol ku mne. Pritlačil ma ku stene ak sa vôbec ešte viac dalo.
"Kto si?" Neodpovedala som. Cítila som ako sa mi otvárajú pomaly krídla. Len to nie! Dýchaj. Nesmie to vedieť. Nesmie!
"Som Angela. Kamarátka Ronnie."
"To som nemyslel. Tvoja krv. Nie je.. ľudská a ani upírska.. doteraz som takú necítil. Pýtam sa naposledy. Kto si?" Išiel z neho strach.
"Tá otázka je zaujímavá. A hodila by sa na teba Stefan. Kto si?"
"Tri krát hádaj..."
"Upír."
"Presne. A teraz ty. Kto si?"
"Raz hádaj." Usmiala som sa. Provokovanie. To je moje.
"Nezahrávaj sa so mnou."
"Si slabý. Prečo?" Spýtala som sa ignorujúc jeho poznámku. Pustil ma. Odtiahol sa , no chytil ma okolo pása a prehodil si ma cez plece. Podišiel ku posteli a zhodil ma na ňu ako vrece zemiakov.
"Prepáč. Nechal som sa uniesť." Nechápala som. Pred chvíľou bol zlý a teraz?
"Prosím povedz mi kto si...? Je aj Ronnie ako ty?" Čože?
"Nie. Nie je." Musela som klamať. Nechcem aby bola v ohrození.
"Povieš mi to?"
"A nie je to jedno? Som obyčajné dievča Stefan."
"Nemyslím si." Zasmial sa. "Provokovať vieš perfektne."
"To viem." Usmiala som sa. Stefan je celkom fajn no nikdy mu nebudem môcť veriť. Nevie sa ovládať. Musím byť v strehu.
"Pospi si. Zajtra ju pôjdeme nájsť." Povedal a kráčal preč. Ja som však nemienila iba čakať. Postavila som sa a išla som ku oknu. Otvorila som ho a pozrela som sa von. Bola tma a na oblohe svietil mesiac. Bol presne spln. Bola letná teplá noc a vial príjemný vánok. Postavila som sa na parapetu okna a zoskočila som dole. Pristávala som a pomaly som kráčala do lesa. Hodinu som sa len tak prechádzala a pozerala na spln. Prišla som ku jazierku a dostala som obrovskú chuť lietať. Poobzerala som sa okolo a nikto tu nebol. Otočila som sa ku splnu a roztvorila som krídla. Boli krásne čisto biele. Začala som nimi mávať až som sa dostala 10 metrov nad zemou. Spustila som sa dole a lietala som s vystretými rukami ku jazierku. Ruky som si doň namáčala. Bolo to príjemné. Jazierko bolo chladné a moja pokožka horúca. Akoby som mala teplotu. No nemala som. Lietala som vo vzduchu a tým som sa uvoľnila.
"Konečne...Po dlhej dobe."
"O môj bože..." Započula som za sebou hlas. Kurnik! Otočila som sa. Bol to Stefan. Rýchlo som ku nemu priletela a postavila som sa na zem. Ruku som si dala za chrbát pripravená vytiahnuť meč, keby že začne útočiť.
"Wau. Máš krídla. Sú...krásne..." ČO?
"Neboj sa. Ty si Anjel?" Prikývla som.
"Prečo si mi to nechcela povedať?"
"Lebo je to neuveriteľné?" odfrkla som. Krídla som stiahla. Necítila som z neho nebezpečenstvo.
"Máš pravdu. Zrejme by som si myslel, že si zo mňa strieľaš."
"Tak to hej." Zasmial sa. "Ideme? Musíme Ronnie nájsť. Damon je nebezpečný."
"Máš pravdu. Poďme." Povedal a spolu sme utekali ešte hlbšie do lesa. Pokračovali sme tam kde sme skončili. Zrazu sme uvideli nejaký dom.
"Je tam. Počujem ju." Pošepol mi Stefan. Prikývla som a išli sme dnu. Otvorili sme dvere a myslela som, že Damona zabijem. Pil z Ronnie. Stefan po ňom skočil a začali sa biť. Ja som si ich nevšímala. Išla som hneď za Ronnie.
"Ronnie!" Sadla som si ku nej.
"Ang..." Nedopovedala lebo omdlela. Len to nie! Otočila som sa a uvidela som ako sa tí dvaja mlátia. Je v nich toľko nenávisti? Postavila som sa medzi nich. Damon práve išiel útočiť, no ja som mu v tom zabránila. Zaútočila som rýchlejšie ako on. A to bola moja výhoda. Odhodilo ho to na opačný koniec miestnosti. Stefan chcel ísť za ním, no nebolo času.
"Stefan dosť. To stačilo. Musíme zobrať Ronnie stadiaľto preč." Prikývol a zobral ju na ruky. Utekali sme stadiaľ preč. Išli sme ku nemu domov. Položil ju na posteľ tam, kde som ležala aj ja. Stefan išiel dole po niečo a ja som si sadla na posteľ vedľa Ronnie. Pomaly otvárala oči.
"Si v poriadku?" spýtala som sa jej. Ona mi však odpovedala objatím. Objala ma veľmi silno. Skoro som ani nevedela dýchať.
"Bol to horor. Pil zo mňa a.."
"A? Čo vlastne chcel?"
"Chcel vedieť čo som."
"Povedala si mu to?"
"Nie, no musíme si na neho dávať pozor." Dnu vošiel Stefan. Zacítil Ronninu krv. Ups. Zase mu oči očerveneli a žilky vyskočili okolo očí. Postavila som sa rýchlo z postele a pripravila som sa na jeho útok. On sa odvrátil a predychával to.
"Nie to nie..." povedala Ronnie. Bála sa. Bolo to počuť v jej hlase. Bála sa a to veľmi. Toto sa nemalo stať...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama