Eternal Love Angel » 9. kapitola

26. prosince 2011 v 14:28 | Kika |  Eternal Love Angel
9.kapitola
Strach... ten prevládal v mojom tele. Síce som bola s Angelou, no nepomohlo to. Bála som sa... jeho... upírov... To, čo som zažila ani nie pred pár hodinami ma poznačí navždy. Videla som jeho... Stefana... no ten sa jeho oči zmenili... boli ako tie, čo ma celý ten čas mučili. Cítila som sa ako v horore. On... oni boli moja nočná mora. Natlačila som sa na čelo postele. Chcela som byť, čo najďalej od neho. Preč... niekde ďaleko.

"Prosím, už nie," dostala som zo seba a stále sa na neho pozerala. Bol mi otočený chrbtom, no ja som vedela, že všetko v ňom chce moju krv. Mňa prepadol pocit bezmocnosti. Musím preč. Opatrnými pohybmi som prešla na kraj postele, ktorá je len kúsok od okna. Angela si to nevšimla a než som sa nazdala už som bola dole pod oknom tej prekliatej izby. Otočila som sa a bežala preč. Preč od nich. Neviem kam som vlastne išla a ani ma to nezaujímalo. Chcela som byť sama. No, čo teraz budem robiť?! Jediné, čo ma napadlo je ísť domov. Tam upír vstúpiť nemôže. Ani sekundu som neváhala a bežala k domu. Otvorila som dvere a zabuchla za sebou dvere. Som v bezpečí...
"Si hlúpa, keď si sem prišla," ozval sa za mnou hlas, ktorý som nenávidela. Pomaly som sa otočila. Uvidela som jeho... Damona.
"Ako si sa sem dostal?" opýtala som sa ho.
"Tvoja kamarátka ma pozvala," usmial sa a podišiel bližšie. Cítila som strach, no takto to ďalej nepôjde! V ruke, čo som mala za chrbtom sa objavil meč. Keď sa ku mne znova priblížil, tak som do dala pred seba. V jeho očiach sa objavil strach.
"Odkiaľ to máš?"
"Myslím, že strany sa obrátili," prevrátila som meč v ruke.
"To si myslíš ty. Tak, skúsme to ešte raz. Kto si?"
"Hmm, niekedy si myslím, že upíry by mohli byť aspoň trocha múdrejší a nezahrávať sa s niekým kto je silnejší," usmiala som sa.
"Ty a silnejšia?!" zasmial sa.
"Ale neublížim ti. Nie som ako ty. Neubližujem niekomu pre potešenie. Tak, ťa prosím odíď kým máš tú možnosť." Nechcela som mu ublížiť. Moje svedomie by mi to nedovolilo. V jednej chvíli predo mnou stál a v druhej už nie. Vydýchla som si a meč schovala. Išla som do svojej izby. Musím si dať sprchu. Som špinavá a zničená. Vošla som do kúpeľne a tam si ju dala. Chcela som si obliecť pyžamo, no môj pohľad padol na kufre. Prišla som k nim. Dotkla som sa jedného a v tej chvíli vedela, že aspoň na chvíľu musím odísť. Môj strach mi nedovoľoval ostať tu. Pôjdem niekam ďaleko. Prezliekla som sa do čistých vecí a do jedného kufra nahádzala pár vecí. Zobrala som si mobil a zišla dole. Kufor dala do auta a nasadla. Naštartovala som a vydala sa na cestu. Po ceste som chcela napísať sms-ku, no môj rozum mi vravel, že bude lepšie, keď nebude vedieť, čo robím. Odhodila som mobil dozadu a začala sa venovať volantu. Rozhodla som sa, že pôjdem na menšiu dovolenku do Ríma. Cesta autom bude trvať dlho, no oplatí sa to. Pustila som rádio, no v tom som v ruke zacítila bolesť. Auč! To bude z toho pádu. No budem to musieť vydržať.
XXX
Na druhý deň ráno som už bola skoro na mieste. Tešila som sa ako malé dieťa. Mobil mi celú cestu vyzváňal, no ja som si ho nevšímala a po asi desiatom zvonený ho vypla. Potrebujem si v hlave urovnať myšlienky a zmieriť sa so svojim strachom. Inak už viac nebude môj život taký aký bol...
"Bude to zase rovnaké..." šepla som a pozrela sa na vychádzajúce slnko predo mnou. Dovolenka sa začíná.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama