My Crazy Secret Love » 26. kapitola

22. května 2012 v 19:56 | Kika |  My Crazy Secret Love

26. kapitola

Ja som vážne totálna krava?! Ako som mohla s týmto vôbec kedy súhlasiť? Musela som asi padnúť na hlavu. Celý víkend v New Yorku spolu s Vann, Ianom, Paulom, Stevenom a Vicky?! Ako som s týmto mohla súhlasiť? Nechápem. No teraz už bolo neskoro, keďže sme sedeli v lietadle, ktoré už štartovalo. Nemala som ani najmenšiu šancu zdrhnúť. Budem musieť tie dva dni pretrpieť. Aj keď vypadnúť z rozbiehajúceho lietadla by bolo milosrdnejšie... Bezmocne som sa oprela a zavrela oči. To som však nemala robiť. Zase som mala pred sebou tú scénu kedy som zistila, že to v čo som sa priam modlila, aby sa nestalo sa stalo skutočnosťou. Vtedy som mala pocit, že mám vidiny, keď už tretí test ukazoval, rovnako ako tie dva pred tým, dve čiarky. Som tehotná. Na sto percent. Tie tri testy to potvrdili. Bola tu len malá pravdepodobnosť, že sa mýlili... Keď som druhý krát otvorila oči, tak lietadlo už pristávalo v New Yorku. Z letiska sme šli do hotela, kde sme mali rezervované tri izby po dvoch. Vann bola so záhadných okolností s Paulom a Vicky samozrejme so Stevenom, ako inak. Mne teda ostal na krku Ian, niežeby mi to vadilo. Lepšie ako keby som schytala Stevene alebo Paula. Oproti tomu by bol skok z lietadla nič. Vošli sme do svojej izby a ja som hodila svoju tašku na posteľ, ktorá bola mimochodom manželská. Super! Šľahla som sebou na posteľ.


"Ian?" začala som.

"Hmm?"

"Čo sa deje medzi tebou a Vann?" Už v lietadle som si to všimla. Správali sa k sebe zvláštne a medzi nimi som cítila akési zvláštne napätie.

"Nič. Prečo?" Klamal. Bolo to na ňom úplne vidieť.

"No ták, hovor, Ian. Vidím to. Doteraz ste boli samí úsmev, vodenie za ruky, bozky na každom rohu a teraz? Ledva sa na seba pozretie. Nie som slepá." Ian si sadol vedľa mňa na posteľ a ja som sa posadila.

"Vedela si o tom čo je medzi ňou a Paulom?" Och, bože.

"Ja... Ian, ja..." Nevedela som čo mu povedať. Nechcela som, aby sa na mňa hneval. Nie po tom všetkom, čo pre mňa urobil.

"Takže vedela," konštatoval.

"Je mi to ľúto. Ja... Nechcela som do toho zasahovať. Je to vaša vec."

"To je... v pohode."

"Chceš povedať, že ťa to vôbec netrápi?" spýtala som sa ho sarkasticky.

"Vieš, že áno, ale toto je zas jej rozhodnutie. Ak ho miluje, tak ja s tým nič nespravím." Bolo mi ho ľúto a preto som ho objala. Ian mi bol niečo ako starší brat, ktorého som nemala. Cítila som sa s ním príjemne. Pomohol mi, keď som to potrebovala a teraz bola rada na mne, aby som mu pomohla. Zrazu sa však z vedľajšej izby, ktorá patrila Vann a Paulovi, začali ozývať divné zvuky. Odtiahla som sa od Iana a pozrela sa na neho.

"Ideme sa tam pozrieť?" spýtal sa ma.

"Nebojíš sa, čo tam uvidíme?" uškrnula som sa.

"Nič horšie ako nahý Paul s Vanessou tam byť nemôže takže tak." Postavil sa s postele a natiahol ku mne ruku. Pomohol mi postaviť sa a spolu sme vyšli z izby. Otvorila som dvere a uvidela Paula a Vann na posteli. Nie však vyzlečených. To mi dosť odľahlo. Bili sa však vankúšmi a keď si nás Vann všimla, tak hodila jeden aj do nás. Bola trošku krivá, ale nevadí. Neviem ani ako a aj s Ian sme sa ocitli na posteli a bili sa teraz spolu s nimi. Potom sme sa však s Vann spojili a boli sme proti nim. Samozrejme, že nemali šancu. Keď už mi došli sily, skončila som ležať na posteli. Podobne na tom boli aj ostatný. Ian sa snažil Vann pobozkať, no bol to márny pokus. Ona sa hneď natlačila ku Paulovi a pobozkala jeho. Spolu boli celkom pekný párik. Zrazu som to však začula.. Bolo to ale dosť slabé.

"Hej! Počujete to?" spýtala som sa ich. Všetci boli rázom ticho a načúvali zvukom, ktoré vychádzali z izby Stevena a Vicky. Znelo to ako... Ehm... Steven proste zaujal rolu chlapa. Vann sa začala smiať, pretože pochopila.

"Čo tak dnes v noci to roztočiť?"

"Nestačila ti tá noc?" Dobre vedela na čo narážam. Vážne som nemala chuť skončiť zase niekým v posteli. Tehotná byť už síce nemôžem , ale aj tak.

"Neboj, už ťa nikto nenabúcha, keďže už si..." Prebodla som ju vražedným pohľadom. Ja som to vedela! Bola len otázka času, kedy sa to Paul dozvie. No nemal sa to dozvedieť takto, nie teraz.

"On už o tom vie," zašepkala Vann do ticha, ktoré tu vládlo. Pozrela som sa na Paula, no on na to nič nepovedal. Bol ticho. Ako inak. Čo som vlastne očakávala. Vann sa zrazu postavila a zmizla. Paul šiel hneď za ňou ako psík. Nečakala som však nič iné. V jednej chvíli sa mi do očí začali tlačiť slzy. Niežeby mi vadilo, že odišiel. Je to jeho vec. No cítila som sa len na príťaž. Videla som ako sa na mňa Ian ľútostivo díva.

"Prosím, nepozeraj sa tak na mňa."

"Rose..."

"Nechcem počúvať žiadnu prednášku, Ian," povedala som, postavila sa a rýchlo šla späť do izby. Zabuchla som za sebou dvere a oprela sa o ne. Z tváre som si zotrela slzy, ktoré už stihli pretiecť. Rozhodla som sa, že nebudem plakať. Nestojí mi za to takto sa trápiť. Odlepila som sa odo dverí a išla do kúpeľne. Potrebovala som poriadnu sprchu. Zhodila som zo seba všetky veci a vliezla po sprchu. Cítila som sa konečne o niečo lepšie. Teplá voda so mnou robila divi. Asi po dvadsiatich minútach, čo som bola v sprche sa ozvalo buchnutie dverami. To musel byť asi Ian. Keď som bola hotová, vyliezla som von a zabalila sa do uteráka. Druhým som si začala sušiť vlasy. Vošla som späť do izby a uvidela Iana ako sa hrabe v kufri.

"Rose, idem do von a..." Obrátil sa ku mne s vecami v ruke a doslova onemel.

"Čo je?" Nechápala som.

"Ty si len.." Pozrela som sa na seba, no stále som nechápala o čom to melie.

"V uteráku?"

"Presne," vykoktal zo seba.

"Nemusíš sa na mňa pozerať tak akoby som bola nahá, Ian," zasmiala som sa, "Zvádzať ťa je to posledné na čo by som myslela." Konečne sa prestal tváriť akoby videl ducha a začal sa hýbať.

"Takže, čo si mi to chcel povedať?" vyzvedala som a otvorila svoj kufor.

"Ideme von, do klubu."

"Okej," povedala som, vybrala z kufra jedny celkom pekné šaty na večer a zaliezla späť do kúpeľne, kde som sa do nich navliekla. Potom som si prečesala vlasy, ktoré už boli trocha suché a nechala ich voľne rozpustené. Namaľovala som sa a obula si topánky, ktoré som si zobrala zo sebou. Keď som bola hotová, vrátila som sa do izby, kde už bol pripravený Ian. Vyzeral ako vždy úžasne.

"Ako vyzerám?" spýtala som sa ho a spravila otočku.

"Ohromne," usmial sa, podišiel k dverám, otvoril ich a nastavil mi rameno, "Môžeme ísť?"

"Prosím." Chytila som sa ho a spolu sme šli do toho klubu, pre mňa neznámeho. Už z vonku bolo počuť hudbu, ktorá otriasala budovou. Vošli sme spolu dnu, kde tancovalo množstvo párov. Nikde som však nevidela nikoho známeho. Prešli sme až k baru. Ian si objednal niečo alkoholické a ja som mala len nejaký koktail.

"Poď tancovať," šepol mi do ucha Ian a už ma ťahal na parket. Po ceste som si všimla Vicky a Stevena, ktorý vyzerali akoby boli úplne nikde inde. Kde sú len oni dvaja. Boli spolu zlatý. A ten ich tanec... Uuu, ešte chvíľku a už to bude vyzerať ako sex na verejnosti. Zrazu ma však Ian k sebe stiahol a začali sme tancovať do rytmu rýchlej piesne. Ešte nikdy som sa takto neodviazala. Teda nie bez toho, aby som nemala nejaké to promile v krvi. Vydržali sme tancovať asi tri piesne a ja som už mala dosť. Musela som si ísť sadnúť. Okamžite. Ian tam však ostal a tancoval ďalej. Vrátila som sa k baru a zobrala si svoj koktail. Posadila som sa a obzerala sa. Čas ubiehal strašne rýchlo. Nikde som už nevidela ani Vicky so Stevenom. Asi sa niekam vyparili... Pomyslela som si. Nestihla som ani dopiť svoj koktail a musela som ísť na vecko. Keď som vykonala to, čo som potrebovala, prešla som k umývadlu. Opláchla som si ruky a v tej chvíli sa mi začala motať hlava. Musela som sa pridržať umývadla, aby som nespadla. Dýchla som zhlboka a oči mala zavreté. Pre ten hnusný cigaretový zápach tomu moc však nepomáhal. Keď som druhý krát otvorila oči, bolo to o niečo lepšie, no nie zas o moc. Musela som odtiaľto vypadnúť. Vybehla som odtiaľ a rovno k východu. Hotel nebol ďaleko, takže cesta netrvala dlho. Kráčala som už k naším izbám, no bola som tak mimo, že som ani nerozmýšľala do ktorej izby idem. Otvorila som prvé dvere, ktoré sa mi dostali pod ruku. Medzi dverami som však rýchlo zastala. Ups?!

"Och, môj Bože, prepáčte," začala som koktať hneď medzi dverami a obaja sa na mňa pozreli. Doteraz si ani nevšimli, že som tu.

"Je mi to vážne ľúto, ľudia," ospravedlňovala som sa. Steven aj Vicky vyzerali, že majú poriadne vypité a asi som im v tejto chvíli trošku kazila ich plány, keďže obaja boli nahý. Steven bol však v dosť divnej polohe. Čo tí tu preboha robia?! Fuj.

"Ešte raz sorry, ale mali by ste sa zamykať," povedala som a rýchlo vyšla von. Zabuchla som dvere a otriasala sa. Túto scénu z hlavy len tak ľahko nedostanem. Ani psychológ mi nepomôže. Tento krát som sa radšej pozerala už na číslo izby. Vážne by som nechcela vbehnúť do izby Vann a Paulovi ak robia niečo podobné. To by mi už nepomohla ani psychiatria. Vybrala som kľúč od mojej izby a strčila ho do zámky. Nestihla som ani otvoriť dvere a zrazu ma niekto držal v náručí a bozkával ma. Bola som ešte stále mimo. Otvorila som oči, aby som zistila kto ma tu teraz bozkáva. Na moje prekvapenie to bol Ian. Rýchlo som sa od neho odtiahla.

"Drbe ti, Ian?! O čo sa pokúšaš?!" On mi však neodpovedal a znova ma začal bozkávať. Z toho incidentu na záchodoch sa mi ešte stále však krútila hlava, že som nemala ani silu sa brániť. Vzápätí sme sa ocitli v izbe a ja som cítila ako mi jeho ruky sťahujú šaty dole. Keby som mala silu, tak sa bránim, no cítila som sa strašne slabá. Zrzau sa však ozvalo nepatrné vŕzganie dverí. Pozrela som sa tam a uvidela Vann. Do riti! Toto tomu vážne chýbalo.

"Prepáčte, že som vás vyrušila," povedala a zmizla. Obrátila som sa k Ianovi a uvidela na jeho tvári obrovský úsmev.

"Si normálny?! Čo toto tu akože malo znamenať?!"

"Chcel som jej dokázať, že ma netrápi to, že ma vymenila za Paula," odvetil Ian a ja som počula v jeho hlase riadnu dávku alkoholu.

"Ty si totálny idiot. Ak ju miluješ, tak ako hovoríš tak by si mal o ňu bojovať a nie vzdať to pri prvej prekážke. A toto, čo si spravil je už na mňa moc. Nebudem vám tu robiť hračku, s ktorou si každý robím čo chce len pre to, aby dostal čo chce. A ja už mám tejto vašej hry po krk. Som len človek," vykričala som mu do očí všetko, čo ma v poslednej dobe trápilo. Prešla som k posteli a začala do tašky hádzať svoje veci.

"Čo robíš?" spýtal sa ma Ian.

"Balím si veci, ak si si nevšimol. Už mám toho dosť. Padám odtiaľto." Netrebalo toho veľa zbaliť, takže kým som vetu dohovorila, všetko bolo v taške.

"Rose, nechoď..."

"Môžeš pozdravovať ostatných," išla som k dverám, "A že prajem pekný víkend." Zabuchla som za sebou dvere. Mala som šťastie, že na chodbe som nestretla nikoho. Pred hotelom som si stopla taxík, ktorý ma odvezie na letisko. Po ceste ma napadla jedna vec. Vybrala som mobil z vrecka a vytočila jeho číslo. Boli to dlhé minúty kým zdvihol.

"Áno?"

"Ahoj, ocko. To som ja."

"Deje sa niečo?" spýtal sa s obavou v hlase.

"Len som ti chcela povedať, že rada pôjdem s tebou späť." Bolo to ťažké rozhodnutie, no bude to tak lepšie.

"To som rád, Rose. Môžeme ísť kedykoľvek."

"Teraz práve nie som v Atlante, no hneď ako sa vrátim chcem ísť preč," povedala som.

"Kde si?" Jeho hlas znel, že sa o mňa bojí.

"Práve teraz, na ceste na letisko v New Yorku," priznala som sa.

"Dobre. Všetko v škole vybavím a počkám ťa na letisku."

"Večer by som mala byť v Atlante, ocko."

"V poriadku. Zatiaľ sa maj, dcérka," rozlúčil sa so mnou.

"Mám ťa rada ocko," zašepkala som do mobilu, no už on nepočul, pretože hovor vypol. O pár minút taxikár parkoval na parkovisku pred letiskom. Zobrala som si tašku, vystúpila a vybrala peňaženku. Zaplatila som a išla do letiskovej haly. Vybavila som si spiatočnú letenku. Moje lietadlo malo odlet za hodinu, ktorú som si skrátila v kaviarni. Keď už ohlásili môj let, zobrala som si tašku a išla k terminálu. Stihla som to len tak tak. V lietadle som sa posadila na svoje miesto a pripútala sa. Do uší som si strčila slúchadká od mp3 a zapla prvú pieseň, ktorá mi padla pod ruku. Lietadlo pomaly vzlietlo a ja som sa pozrela cez okno na večerný New York. Bol to krásny výhľad, no pomaly sa stratil za tmavými mrakmi...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama