Červen 2012

Hra Náhod » 12. kapitola

30. června 2012 v 22:11 | Martina |  Hra Náhod

12. Kapitola
Len čo sme došli k ostatným, Kevin zahlásil striedačku a už som pred kamerami stála aj ja. Bola som taká nervózna, že sa mi až triasli kolená a potili ruky. Vždy som vedela, že hranie mi nejde tak sa čudujem, že som sa na to vôbec dala. No teraz už bolo neskoro, aby som z toho mohla vycúvať. Zhlboka som sa nadýchla a šla na to. Ako prvý ma čakal príchod do Mystic Falls, kde som sa mala stretnúť s Elenou a Jeremym. Prešla som pokojným krokom cez mesto až k domu Gilbertovcov, kde som vyšla na terasu a zaklopala. Keď sa dvere otvorili a ja som uvidela, kto tam stojí bolo mi mierne do smiechu, ale nejak som sa ovládla a milo pozdravila.
"Ahoj Jeremy."
"Alison? Si to ty?" spýtal sa prekvapene a ja som prikývla.
"Hej som. Ale no ták, netvár sa ako keby si videl ducha." Zasmiala som sa mu.
"Ja... ja len že som prekvapený. Nevidel som ťa dlhé roky a myslel som si..."

Hra Náhod » 11. kapitola

30. června 2012 v 22:10 | Martina |  Hra Náhod

11. Kapitola
Chcela so Josepha poprosiť, aby mi aspoň v skratke objasnil dej seriálu no len čo sme zastali, tak niekam zmizol.
"No super." Zašomrala som a trochu sa rozhliadla okolo seba.
Všade okolo mňa bolo kopec obrovských vešiakov na ktorých boli povešané dámske ale aj pánske šaty. Začala som si ich všetky prezerať, až som zastala pred tým najväčším na ktorom bolo Ianové a Paulové meno.
"Zaujali ťa bratia Salvatorovci?" ozval sa mi nečakane za chrbtom a podal mi nejaké šaty. "Neviem či je to dobrý nápad. Oni sú totižto stratený prípad." Zasmial sa.
"Hm? Salvatorovci?" pozrela som naňho nechápavo. Mala som dosť si zapamätať mená tých s ktorými som sa zoznámila a on príde zas s niekým novým.
"Hej, postavy Iana a Paula. Damon a Stefan Salvatorovci sú naši slávny upírsky bratia."

Hra Náhod » 10. kapitola

30. června 2012 v 22:08 | Martina |  Hra Náhod

10. Kapitola
Vo vnútri postávalo niekoľko ľudí a práve niečo skúšali, no keď sme vošli dnu tak to prerušili a polovica niekam odišla.
"Ahoj Kevin. Tak toto je ten náš nový poklad?" usmial sa na mňa jeden z troch chalanov čo tam zostali.
"Áno. Chlapci toto je Amanda. Je to naozaj poklad, tak sa mi o ňu budete pekne starať. Je vám to jasné?" zažartoval a ja som normálne cítila ako mi očerveneli líca.
"Jasné šéfe. Ako inak." Pritákali všetci zborovo.
"Ami toto sú Mark, Daniel a Philip. Budú sa ti plne venovať a všetko s tebou prejdú.
Ukázal som im všetky texty čo mi dal Nick a vybrali sme z nich pár pekných, ktoré by sa hodili aj do denníkov, tak si to spolu pozrite."

Hra Náhod » 9. kapitola

30. června 2012 v 22:03 | Martina |  Hra Náhod

9. Kapitola
Všetkých siedmych nás čakal dosť dlhý let a ja som len dúfala, že si nájdem nejaké pokojné miesto mimo chalanov. Pri Candice bolo ešte voľné miesto a tak som sa k nej vybrala, keď v pol ceste ma zastavila niečia ruka. Otočila som sa, že kto to je a bol to otec.
"Zlatko mohla by si si ísť sadnúť tamto do predu? Ja by som si potreboval ešte niečo prejsť s Candice." Chcela som prikývnuť, no keď som sa pozrela kto sedí v predu tak som začala panikáriť. To nemyslí vážne.
"Ale prečo si mám sadnúť práve k Paulovi?"
"Lebo je to jediné voľné miesto." s povzdychom som sa vybrala dopredu, kde som si zložila svoje veci na posledné voľné miesto.

Hra Náhod » 8. kapitola

30. června 2012 v 22:00 | Martina |  Hra Náhod

8.Kapitola

Auto zastalo a ja som šoférovi zaplatila. Vystúpila som a trochu sa rozhliadla. Kúsok odo mňa bol park tak som si to zamierila k nemu. Prišlo mi trochu čudné prechádzať sa sama vo večerných šatách po opustenom a tmavom parku, ale vôbec som to neriešila. Domov som teraz neplánovala ísť a na tú párty som sa rozhodne vrátiť nechcela. Potrebovala som byť sama a rozhodne nie stretávať na každom kroku Iana a Paula. Pomalým krokom som prešla cez park, kde som si na konci sadla na jednu prázdnu lavičku. Nohy som si pritiahla až k telu a len tak som hľadela do prázdna. Bolo dosť chladno, ale mne to bolo jedno. Ani neviem ako dlho som tam sedela, keď som si všimla že začína pomali svitať. Vzala som si svoje veci a vybrala sa domov. Cesta mi trvala trochu dlhšie, lebo som išla pešo, ale ja som sa nikam neponáhľala. Pred domom som si vytiahla z tašky kľúče a potichu som vošla dnu. Vyzula som si topánky a po špičkách som sa chcela prešmyknúť do svojej izby...
"Kde si bola?" ozval sa mi za chrbtom otec. Zaťala som zuby a pomali sa k nemu otočila.

Hra Náhod » 7. kapitola

30. června 2012 v 21:58 | Martina |  Hra Náhod

7. Kapitola
Bola som z toho tak mimo, že som tam len tak stála a kŕčovito sa pri tom usmievala. Od samého začiatku som tu bola za blbca, keď mi ani jeden nedokázal povedať čo je zač. Obaja sa so mnou iba zahrávali a bolo im jedno či mi to potom ublíži, alebo nie. Vôbec by ma neprekvapilo, keby boli spolu dohodnutý a mňa si len prehadzovali.
"Kevin môžem s Tebou na chvíľu hovoriť?" Zrazu sa vedľa mňa ozval otec a tým ma vytrhol z môjho zamyslenia.
"Jasné. Poďme vedľa, tam nie je taký hluk." Povedal a potom sa ešte otočil na nás ostatných. "Decka zabavte sa. A Amanda rád som Ťa spoznal. Určite sa ešte uvidíme."
"Určite." Usmiala som sa naňho a on sa potom pobral aj s otcom von.
Ostala som tam sama a nevedela čo ďalej. Baby sa o niečom debatovali a Ian s Paulom, len zaskočene na mňa hľadeli. Vedela som, že najlepšie bude, keď sa odtiaľ vytratím, lebo som sa viac nedokázala dívať do ich tvári. Hneď som si pri tom spomenula na to čo som s nimi zažila a ako mi bolo dobre, ale zároveň som si uvedomovala, že to bola len ich hra.

Hra Náhod » 6. kapitola

30. června 2012 v 21:58 | Martina |  Hra Náhod

6. Kapitola
Pri pohľade na Paula som sa musela usmiať, lebo sme boli dokonale zladený. Obaja sme mali totižto na sebe šedé tepláky s čiernym tielkom a biele tenisky.
"Čo je?" Spýtal sa nechápavo, lebo si to zrejme nevšimol.
"Nič. Len mi prišlo vtipné, ako sme sa dnes zladili. Si také moje dvojča." Zasmiala som sa.
"Hehe vážne. Ani som to nepostrehol. Žeby telepatia fungovala?" Zasmial sa.
"Toto ani keby sme sa dohodli tak nám to takto nevyjde." Pridala som sa.
"No čo sme dobrí. Zabijeme sa?" povedal dramaticky a potom pokrútil hlavou. "Nieeee."
"Tak čo ideme behať? Ale priprav sa na to, že Ťa porazím. Cítim to v kostiach. Mám v sebe plno energie, nato že som hore odvtedy ako si ma včera zobudil."
"Čože si? To si od vzrušenia, že ma znova uvidíš ani nespala?"
"No nebolo to priamo kvôli Tebe, ale tak vážne som nespala. A zatiaľ únavu nepociťujem. Takže si ideme zabehať a ja Ťa porazím." Povedala som mu a ťahala ho na pláž.

Hra Náhod » 5. kapitola

30. června 2012 v 21:56 | Martina |  Hra Náhod

5. Kapitola
Doma som si hodila veci na gauč a vybehla som si do sprchy. Po rýchlej sprche som sa zabalila do osušky a zišla som dole do kuchyne. Spísala som si obrovský zoznam čo treba kúpiť a potom sa išla hore obliecť. Hodila som na seba moje obľúbené kraťasy s tielkom a vybrala sa do mesta na nákupy. Najskôr som len tak prechádzala cez rôzne butiky a potom som si našla obchodné centrum v ktorom som si mohla nakúpiť veci s toho môjho nekonečného zoznamu.
"Som jak vianočný stromček." Šomrala som si pre seba cestou domov, lebo som niesla v každej ruke tri tašky. To mám za to, keď chcem otcovi pomôcť s domácnosťou. S vyplazeným jazykom som sa nejak dotackala domov a tam som vďačne zložila všetky tašky. Postila som si svoju obľúbenú hudbu a dala sa do prípravy večere. Keďže má dnes prísť aj otec tak som sa rozhodla, že mu pripravím čínu, lebo viem ako ju zbožňuje. Popri varení som si začala pospevovať, že som si ani nevšimla kedy niekto vošiel do kuchyne.
"Tak tu je to moje slniečko." Ozval sa mi za chrbtom otec a ja som sa tak ľakla až som podskočila.
"Bože oci ako som sa zľakla." Zvýskla som sa otočila sa k nemu. "Vitaj doma. Akú si mal cestu?" Začala som vyzvedať a pritom som ho objala.
"Dosť dlhá, takže som rád že som doma."
"Tak sa pohodlne usaď a ja budem za chvíľku servírovať večeru."
"Super. Si môj poklad." Pobozkal ma na čelo a šiel si sadnúť do obývačky. Asi o desať minút neskôr som už mala dovarené a tak som obom naložila a išla za otcom do obývačky. Rozložila som taniere na stôl a prisadla si k otcovi na gauč.

Hra Náhod » 4. kapitola

30. června 2012 v 21:55 | Martina |  Hra Náhod

4. Kapitola
Po úspešnom pristáti sme si vzali svoje veci a prešli do príletovej haly. Skoro by som aj zabudla, aké to tu je veľké. Trochu som sa rozhliadla a potom som si to zamierila k pásu s batožinami.
"Ktorý je Tvoj?" Ozval sa mi za chrbtom Paul.
"Taký tmavo modrý."
"Myslíš tamten?" usmial sa a ukázal na môj kufor.
"Hej to bude on." Súhlasila som a on sa poň natiahol. "Vďaka." Povedala som mu, keď mi ho podal.
"Rado sa stalo."
"OK taak.. Rada som Ťa spoznala a ešte raz ďakujem. Zbohom Paul." Pozdravila som a otočila sa na odchod.
"Počkaj. Ako zbohom? Veď sa nevidíme posledný krát." Rýchlo ma zastavil a ja som len naňho nechápavo hľadela, tak pokračoval. "Veď som Ti povedal, že si Ťa ešte nájdem. Máš predsa u mňa dlh."
"No jasné, keď si myslíš že ma nájdeš, tak to beriem." Zasmiala som sa mu.

Hra Náhod » 3. kapitola

30. června 2012 v 21:54 | Martina |  Hra Náhod

3. Kapitola
V lietadle som si odložila tašku a sadla na voľné miesto pri okne. Pripútala som sa a potom som sa pohodlne oprela . Zavrela som oči a zrejme som hneď zaspala, lebo si nepamätám ani to ako sme vzlietli. Keď som sa však prebrala bola som zakrytá dekou a hlavu som mala položenú niekomu na kolenách.
"Oh Bože." Vyhŕklo so mňa a rýchlo som sa posadila. "Prepáč. Vážne ma to mrzí." Rýchlo som sa začala ospravedlňovať tomu chalanovi, no on na mňa len zízal ako na blázna.
"Si v poriadku?" spýtal sa ma nakoniec.. počkať anglický? Aha tak on mi nerozumel.
"Jasné som v pohode. Nevedela som, že mi nerozumieš. Len som ti vravela, že ma mrzí ako som sa cez teba rozvaľovala."
"To je v pohode. Mne to nevadí." Usmial sa. "A aspoň si si pospala? Lebo si myslím, že moje nohy nie sú moc pohodlné."
"Nebolo to také zlé." Usmiala som sa naňho a potom som sa otočila k oknu.
"Paul." ozval sa po chvíli ticha a tak som sa otočila znova k nemu.
"Prosím?" spýtala som sa nechápavo.